Viglas_uvod

Vígľašský zámok

Vígľašský zámok je postavený na severnom výbežku Korčína (pohorie Javorie) nad riekou Slatina, juhovýchodne nad obcou Vígľaš. Popod hrad viedla už od stredoveku cesta, spájajúca Zvolen a Novohrad. Dnes tadiaľ vedie cesta a železničná trať zo Zvolena do Košíc. Od Zvolena je Vígľaš vzdialený 14 km.

Hrad pravdepodobne postavili križiaci v XIII. storočí, teda už za vlády Arpádovcov. Starší názov hradu je aj Liget (po maďarsky háj).V období vládnutia Ľudovíta I.Veľkého z Anjou (1342- 1382) a Žigmunda Luxemburského ( 1387- 1437) bol hrad obľúbeným sídlom týchto monarchov. Kráľ Žigmund tu podpísal dve listiny týkajúce sa Zvolenskej župy, kde sa spomína aj (Zvolenská)Slatina. V okolí hradu boli kráľovské rybníky – vo Vígľaši a v Slatine.

Hrad pozostáva z troch krídel s nádvorím. Najstaršou časťou hradu je východné – gotické krídlo, v ktorom bola kaplnka a v kamennom múre je zachovaný pekný gotický portál. V horšom stave je druhý a tretí portál, ktorý bol zamurovaný. Vígľašský hrad je prirodzene chránený z troch strán strmými zrázmi, z južnej strany bola vodná priekopa s padacím mostom a vstupnou bránou, ktorá je zrenovovaná. Hrad prešiel viacerými prestavbami, postupne prestavali všetky tri krídla (nadstavili prvé poschodie), bola postavená hexagonálna strážna veža, barokovo prestavali východné a severné krídlo, postavili vnútorné arkády zámku a od poslednej prestavby zdobí hradby romantické cimburie.

Po smrti Žigmunda Luxemburského, ktorý v okolí rád poľoval a chodil sem so svojou manželkou Máriou, sa tu rada zdržiavala aj jeho druhá manželka Barbora.

Prvá kráľovská listina napísaná na zámku je z 9. júla 1390 a prvý doklad existencie vígľašského panstva je z 14.septembra 1406. Barborina a Žigmundova dcéra Alžbeta dala hrad do užívania za 4000 zlatých rytierovi Jodokovi Juštovi. Hrad bol významnou pevnosťou spolu so Zvolenom pri obrane stredoslovenských banských miest pred Turkami a chránil vstup do Zvolena od východu. Turci podnikali nájazdy do okolia z fiľakovského hradu, ale vígľašský a zvolenský zámok nikdy nedobili. Významnými majiteľmi hradu bola rodina grófa Esterházyho z Galanty, ktorí v okolí postavili viaceré sklárske huty( Vígľaská huta, Detvianska Huta, Hriňová), pod hradom bol pivovar, mlyn, v podhradí (Vígľaši) žili želiari, ktorí sa starali aj o chov včiel.

Asi najobľúbenejším kráľom bol Matej Korvín, ktorý podľa legendy skolil posledného zubra v Uhorsku a na poľovačkách v okolí Vígľaša bol minimálne pätnásť krát.

Hrad viac krát vyhorel, najprv za Tökölyho povstania (asi roku 1683), pri ďalšom stavovskom – Rákocyiho povstaní sa dostal na niekoľko rokov do rúk povstalcov. Takmer osudným mu bol posledné vypálenie počas II.svetovej vojny, keď ho vypálili Nemci po ťažkej delostreleckej paľbe ruskej a rumunskej armády.

Hrad sa podarilo zachrániť až v súčastnosti, priam v hodine dvanástej, keď sa tu investor zaviazal preinvestovať 100 milónov bývalých korún. Hrad má už v tejto dobe nové strechy a prebieha na ňom kompletná rekonštrukcia. Vyzerá to tak, že sa nám podarí zachrániť vígľašský zámok, ako jeden z mála hradov na Slovensku, ktoré nepodľahnú zubu času a ľudskej ľahostajnosti. Jeho veľkolepé priestory a prístupná, centrálna poloha si túto rekonštrukciu naozaj zaslúžili.


Úzkorozchodná železnica

Pochádza z roku 1905, keď vígľašské panstvo kúpil arcivojvoda Fridrich Habsburg. Ten dal postaviť lesnú úzkokoľajnú železnicu z Vígľaša na Kyslinky a v roku 1906 ďalšiu z Kriváňa na Periská povyše Hriňovej. Železnička slúžila na prevoz dreva z oblastí Poľany ku pílam, postaveným na rieke Slatina. Mala aj vagón na prepravu osôb, ako robotníkov tak aj miestnych osadníkov. Odstavili ju až v roku 1975 a koľaje rozobrali. Dodnes sa však zachovala celá súprava s pôvodnou parnou lokomotívou, neskôr nahradenou dieselom.

zdroj : www.zamokviglas.com