zvolen-_uvod

Zvolen – Zámok

Mesto Zvolen sa rozprestiera na sútoku riek Slatina a Hron, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny medzi pohoriami Kremnické vrchy, Javorie a Zvolenská pahorkatina. Východ kotliny „stráži“ obrovský vyhasnutý vulkán Poľana.

Množstvo historických pamiatok svedčí o pestrej a vyspelej kultúre obyvateľov. Jeho históriu sa nám z veľkej časti darí odkrývať len v posledných dvoch desaťročiach,keď sa mesto pustilo do komplexného archeologického výskumu na hrade Starý Zvolen (Pustý hrad).
K názvu mesta sú dve vysvetlenia. Podľa prvého, Zvolen znamená miesto zvolené našimi prapredkami pre život. Podľa novšieho, ktoré ponúka jazykovedec a historik Dr. Cyril Hromník, je jeho názov odvodený od mena národa, ktorý tu žije okolo 5500 rokov, ktorým sme my Sloveni – Slováci. Meno Sloveni pochádza z tamílskeho jazyka a jeho základom sú spojené slová Sol-veni, ktoré znamenajú vo voľnom preklade Uctievači vlasatého Boha. Mesto Zvolen považuje za najstaršie slovenské mesto a jeho pôvodný názov bol práve Solven.

Kamenná doba: 

Staršia kamenná doba > 5 000 p.n.l. Prvé stopy ľudskej činnosti vo Zvolene sú už z paleolitu, svedčia o tom silicitové úštepy a jadrá v Bakovej jame a na Hrádku pri Lieskovci.
Mladšia kamenná doba 5000 – 2200 p.n.l. Pod Pustým hradom v lokalite Dráhy sa našli stopy po príbytkoch ľudu bukovohorskej kultúry.
Neskorá kamenná doba (eneolit) 2200 – 1900 p.n.l. Výrazný sídliskový materiál pochádza z Lieskovca, Veľkej Stráže, Haputky a Borovej hory. Z tejto lokality pochádza dvojramenný medený nástroj s otvorom – prvý doteraz známy výrobok z kovu vo Zvolenskej kotline.

Z kolekcie eneolitickej keramiky vyniká zoomorfná plastika v podobe tučného býčka ako symbol plodnosti.
Bronzová doba 1900 – 700 p.n.l.
Najväčšie množstvo nájdených predmetov pochádza práve z bronzovej doby. Svedčia o tom nálezy bronzových nástrojov, zbraní aj šperkov, nájdené na početných sídliskách a pohrebiskách. Doteraz najrozsiahlejšie pohrebisko so 143 hrobmi bolo preskúmané v roku 1954 v polohe Krivá púť – Balkán. Hroby boli ploché, ale aj pod kamennými mohylami s množstvom rôznorodej keramiky. V roku 1944 objavili na Pustom hrade 78 bronzových pracovných nástrojov, zbraní a ozdôb,v roku 1962 a 1964 pri zemných prácach ďaľšie dva bronzové poklady z obdobia Lužickej kultúry.
Železná doba 700 – 0 p.n.l. V našom regióne sa nálezy hmotnej kultúry spájajú s kmeňom keltských Kotínov. Posledné zistené nálezy: grafitová keramika a bronzové spony z 2. Storočia p.n.l.
Rímska doba 0 – 380. V staršej rímskej dobe doznieva púchovská kultúra, ktorú u nás ovplyvnila prítomnosť keltského kmeňa Kotínov.
Mesto vzniklo splynutím viacerých menších podhradských osád, postavených na vyvýšených terasách riečnych nív. Tu boli archeologicky doložené slovanské (slovenské) osady. Najvýznamnejší je Hrádok Priekopa nad sútokom Slatiny a Neresnice (IX.- XI. storočie). Meno Zvolen nás presviedča o starom slovenskom osídlení juhu Zvolenskej kotliny. Význam vojenského sídla preberá v XII. storočí vyššie položený hrad Starý Zvolen, ktorý sa stáva v počiatkoch Uhorska sídlom komitátu. Mesto Zvolen sa rozvíja na terase medzi sútokom riek. Slobodným kráľovským mestom sa stáva v roku 1238, kráľ Belo IV. mu obnovil mestské výsady v roku 1242.

 

Mestské opevnenie:

Atribútom kráľovského mesta bolo vonkajšie mestské opevnenie, ktoré nadväzovalo na opevnenie zámku. Súčasťou mestských hradieb boli štyri brány, posilnené bastiónmi a viacerými kruhovými a kvadratickými baštami.

Pri obnove a rekonštrukcii mesta prebieha súčasne aj archeologický výskum. V blízkosti tržnice bolo odkryté torzo základu opevnenia.

 

Sakrálne stavby: 


Už v 1. Pol. 13. stor. malo kráľovské mesto kostol zasvätený sv. Mikulášovi (doložený v písomnostiach, doposiaľ sa ho nepodarilo nájsť). Vybudovaný druhý sakrálny objekt z 2. pol. 13. stor. stotožňujeme s dnešným farským Kostolom sv. Alžbety. V 14. a 15. stor. v jeho tesnej blízkosti postupne vyrástli nové objekty – fara, škola, radnica s väzením, nemocnica (chudobinec) a hodinová veža. Ďalším kostolom je evanielický kostol svätej Trojice, postavený v rokoch 1856-1857. Je vysoký 38 metrov.

 

Zvolenský zámok:

Zvolenský zámok postavený na návrší v osi dlhého námestia. Zámok dal postaviť kráľ Ľudovít Veľký z Anjou v rokoch 1370-1382 na spôsob talianskeho kastelu a predbieha tým európske staviteľstvo tých čias. V historických listinách je pomenovaný ako kráľovský dom (domus regius), čím je vyzdvihnutá jeho obytná funkcia. Počas hrozby tureckých vpádov bol opevnený a Turkami nebol nikdy dobytý. Slúžil na ochranu prístupových ciest do bohatých banských miest. V súčasnosti je tu expozícia Slovenskej národnej galérie a archeologických nálezov zo Zvolena.

Dve desaťročia výskumných prác priniesli aj veľké množstvo rôznorodých archeologických nálezov, z ktorých časť už obohatila expozíciu venovanú histórii Zvolena na zámku.

 

Meštianske domy:

Na námestí SNP sa nachádzajú meštianske a obytné domy z XV. až XX. storočia, mnohé z nich sú národnými kultúrnymi pamiatkami. V jednom z nich sa nachádza Lesnícke a drevárske múzeum.

 

Súčasnosť:
Okresné mesto, dôležitá križovatka ciest, železničný uzol, 43000 obyvateľov. Mesto je centrom lesníctva a drevárskeho priemyslu a školstva – Technická univerzita vo Zvolene s fakultami: lesníckou,drevárskou a ekológie, v blízkosti pancierový vlak, židovský cintorín (kultúrna pamiatka) a park ušľachtilých duší. Na námestí sa nachádza pamätník SNP „valaška“, pamätník Červenej armády, vo východnej časti mesta sovietsky a rumunský vojenský cintorín. Na námestí sa nachádza aj Divadlo J.G.Tajovského, každý rok v druhej polovici júna sa usporadúvajú Zámocké hry Zvolenské na nádvorí zámku, začiatkom septembra zase medzinárodné preteky parných lokomotív „Nostalgia v oblakoch pary“. Bohaté sú aj možnosti športu, turistiky a aj kúpeľníctva v blízkych kúpeľoch Sliač a Kováčová.