Výstup na Kriváň sa robí z dvoch miest, z Troch studničiek, alebo zo Štrbského Plesa popri Jamskom plese. My si zvolíme prvú možnosť, výstup z Troch studničiek. Výstup je náročný, celodenný, ale zároveň aj jeden z najkrajších na Slovensku a Kriváň je jednoznačne najfotogenickejší a najslovenskejší štít, právom považovaný za symbol Slovenskej zemi.

Kto sa dostane na vrchol tohto krásavca zostane stáť v nemom úžase, aké sú tie Tatry krásne. Naskytne sa mu pohľad na celé Vysoké Tatry z výšky takmer 2500 metrov. Doliny, ktoré sú hlboké takmer kilometer a nad nimi bežnému človeku neprekonateľné hradby ostrých štítov. Celé toto divadlo zdobia priezračné modro-zelené oči Tatranských plies, ja som ich narátal pri pohľade z masívu hory šesť. Na opačnej strane – západnej vidíme malebné Západné Tatry a smerom na juh za rozľahlou Liptovskou kotlinou celý 97 km dlhý hrebeň Nízkych Tatier, spoza ktorého ďaleko na juhu vykúka vyhasnutý stratovulkán Poľana.

Východzí bod,Tri studničky sa nachádza v nadmorskej výške 1140 m., takže nás čaká prekonať 1354 výškových metrov a 6 kilometrová trasa. Záverečná fáza od rázcestia pod Kriváňom je najťažšia a zhruba 900 metrov budeme šlapať a liezť minimálne hodinu. Veľmi dôležitá pri tejto túre je obuv, ktorá musí spĺňať všetky kritériá a ešte závažnejším fenoménom je počasie, to by sme mali dôsledne sledovať a pri pravdepodobnosti sneženia a námrazy sa o vrchol Kriváňa ani nepokúšať a vrátiť sa už z vrchnej časti Veľkého Krivánskeho žľabu pri rázcestí s modrou, po ktorej prichádzajú turisti od Jamského plesa. Ďalej nám to v prípade nepriaznivého počasia neodporúča ani horská služba.Zdolať Kriváň je ťažké v tom, že vo vrcholovej fáze ideme po skalách, na ktorých nie sú žiadne úchyty, schodíky, alebo reťaze. Odporúčam používať turistické palice a je potrebné mať zo sebou dostatok tekutín, lebo k vode sa dostaneme od Troch studničiek už len v Krivánskom žľabe.

Cesta vedie od Troch studničiek po zelenej značke ponad Kôprovú dolinu popri partizánskom bunkri cez les, na mnohých miestach vyschnutý “vďaka” podkôrnemu hmyzu, ale vyzerá to tak, že les sa z toho dostane, veď jarabina je už vyššia ako dospelý chlap a pod pováľanými smrekmi je množstvo mladých semenáčikov, malinčia, čučoriedok… Popri Grúniku vyjdeme do pásma kosodreviny pomedzi Nižnú Priehybu a Krivánsku kopu (1773 m.n.m.).Ponad Veľký žľab sa dostaneme pod Vyšnú Priehybu, skadiaľ je krásny výhľad na nepriechodné strmé krivánske steny a rázsochy, ktoré “padajú” takmer až na dno Kôprovej doliny. Odtiaľ je to už len na skok na rázcestie pod Kriváňom, kde sa pripojíme na modrú značku. Potom už bude terén podstatne náročnejší, čisto skalnatý a často budeme používať na jeho prekonanie aj ruky. Vystúpime na Malý Kriváň (2335m.n.m.) a po Pavlovom chrbáte až na vrchol veľkého Kriváňa ponad Krivánske Zelené pleso. Vrchol Kriváňa zdobí slovenský dvojkríž. Po oddychu, podaní si rúk a vynadívaní sa na tú krásu okolo sa môžeme pobrať pomaly tou istou cestou späť. Bude to naozaj pomaly, lebo niet žiadnych reťazí, ktorých by sme sa pridŕžali a niektoré skaly sú hladké ako sklo. Od rázcestia pod Kriváňom sa môžme vrátiť späť po zelenej tou istou trasou k Trom Studničkám, alebo ísť ďalej po modrej po Pavlovom chrbte k Jamskému plesu (1:45 až 2:00hod.)Toto pleso je už v pásme lesa a nad ním sú krásne limbové porasty.Pri Jamskom plese sa pripojíme na Tatranskú magistrálu (červená). Naša modrá po necelých desiatich minútach odbočí doprava na Biely Váh zastávku BUS (45min.). Je to najkratšia trasa návratu. Táto trasa je znázornená aj na výškovom profile GPS, ktorý bol vytvorený pri sprevádzaní, členmi španielskeho horského klubu Vetusta z Ovieda. Západní turisti sú zvyknutí používať GPS navigáciu. U nás je to pri našom perfektnom značení chodníkov nie potrebné – máme najlepšie značené chodníky spolu s Čechmi v celej Európe. Ak máme ako cieľ zvolené Štrbské Pleso, pokračujeme ďalej po červenej, v podstate po rovinke, za 60minút sa dostaneme k malebnému Štrbskému plesu (od Jamského plesa).Cesta hore pomalým tempom aj s prestávkami trvá päť hodín a späť tri a pol pri ideálnom počasí.

Mapa:

Zväčšiť mapu

Ostatne vylety

Výstup na Rysy

Jeden z mála voľne prístupných štítov vo Vysokých Tatrách je akýmsi klinom, výbežkom poľských Tatier do slovenských a pre susedov Poliakov aj najvyšším vrchom ich krajiny. Výstup z poľskej strany…čítaj ďalej

Výstup na Prašivú – Veľkú Chochuľu

Prašivá je najzápadnejšou časťou hlavného nízkotatranského hrebeňa a samostatnou časťou podcelku Ďumbierske Tatry. Najvyšším vrchom masívu je Veľká Chochuľa s nadmorskou výškou 1753m n.m. Hrebeň Prašivej je hladký, takmer… čítaj ďalej

Z Kysliniek na Poľanu

Okružná túra vedúca zo stredu vulkánu cez sedlo Priehybina na najvyšší vrchol po hrebeni až do sedla Jasenová a odtiaľ dole do Kysliniek. Prekonáme miernym… čítaj ďalej

Tatranská Javorina – Sedielko – Hrebienok

Táto trasa prechádza cez hlavný hrebeň pohoria v smere sever – juh, cez najvyššie položené sedlo Tatier, ktoré je prístupné pre bežných turistov – sedlo Sedielko v nadmorskej výške 2376m. Túra je zdĺhavá a namáhavá. Sama o sebe.. .čítaj ďalej

Cez Priečne sedlo z Malej do Veľkej Studenej doliny

Z Malej do Veľkej Studenej doliny cez Priečne sedloDvojica dolín Malá a Veľká Studená dolina patria k najnavštevovanejším dolinám celých Vysokých Tatier. Mnohí ich považujú za najkrajšie doliny v celom pohorí. Túra je celodenná, náročná a uspokojí aj…
čítaj ďalej

Výstup na Gerlachovský štít

Náš najvyšší štít je vyhľadávaným vrcholom v celoeurópskom meradle. Je najvyšším vrchom nielen slovenských a poľských veľhôr Tatry, ale aj celého 1200 kilometrového karpatského oblúka. To, že je najvyšší, je známe len od … čítaj ďalej