Hrad Strečno

Unikátny hrad, ktorý akoby vyrástol zo skaly. Poloha a celá konštrukcia hradu je úchvatná. Vysokánske strmé hory naokolo, do nich zarezaný mohutný Váh, ktorý prerezal Malú Fatruna dve polovice. Hrad je postavený ako pevnosť, ktorá stráži vstup do Žilinskej kotliny od východu. Postavili ho na prelome XIII.a XIV.storočia za čias Matúša Čáka na staršom základe. Potvrdené sú tu nálezy z doby železnej a rímskej (Púchovská kultúra) a predchodcom hradu bolo slovanské hradisko.

Prvá zmienka o hrade je z roku 1316 a prvý písomný dôkaz o hrade pochádza z roku 1384 (comitatus castri Strechyn). Hrad bol teda sídlom Strečnianskeho panstva. Jeho založenie sa pripisuje rodine Balašovcov. V XV. storočí ho vlastnila kráľovná Barbora a po nejAlžbeta. V rokoch 1444 až 1469 patril Pongrácovcom z Liptovského Mikuláša spolu s neďalekým Starým hradom. Potom patril Pavlovi Kinižimu, Jánovi Zápoľskému, Mikulášovi a Petrovi Kostkovcom, Deršfiovcom, v XVII.storočí grófovi Vessélenyimu. Na Strečne žila jeho manželka Žofia Bosniaková, ktorá zomrela vo veku 35 rokov. 45 rokov po smrti bolo jej telo neporušené a mnohí ju začali považovať za svätú. Jej telo bolo vystavené v kostole v Tepličke nad Váhom. Hrad dal cisár Leopold I (*1640 †1705). zbúrať, keďže slúžil, ako sídlo Thökölyho povstalcov. Od vtedy už hrad neopravili a 300 rokov stál ako ruina, až v rokoch 1978 až 1993 sa ho podarilo čiastočne zrekonštruovať a v roku 1995 ho otvorili pre verejnosť. Je v ňom umiestnená expozícia Považského múzea. Z hradu sú prekrásne výhľady na údolie Váhu. Hrad stojí priamo nad hlavnou cestou zo Žiliny do Vrútok a asi aj to je dôvod návštev množstva domácich a zahraničných turistov.