Banska-Stiavnica_uvod

Banská Štiavnica

Pamiatka UNESCO

Územie mesta bolo osídlené Keltami už v 3. – 2. storočí pred n. l., ktorí tu ťažili zlato. Z roku 1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako terra banensium – zem baníkov. V 13.storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska z roku 1217 jeprvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku 1238dostalo mesto mestské privilégiá a z roku 1275 pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou. V roku 1442 zažilo mesto plienenie a vraždenie vojskami Šimona Rozgoňa, roku 1443 postihlo mesto ničivé zemetrasenie, po ktorom muselo byť mesto opäť vybudované.

V 16.storočí prebralo mesto do svojich rúk ťažbu na území Banskej Štiavnice, v rokoch 1546 až 1559 bol prestavaný farský kostol na dnešný Starý zámok, ktorý slúžil ako protiturecká pevnosť, v rokoch 1564 – 1571 vybudovali Nový zámok ako protitureckú pevnosť. Roku 1627 bol v bani prvýkrát použitý pušný prach pri razení priekopu Daniel, v roku 1681 bola postavená Klopačka oznamujúca čas fárania. V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici Samuelom Mikovínim založená prvá banská škola v Uhorsku, roku 1751 bola dokončená Kalvária, výstavba ktorej bola inicovaná jezuitom Františkom Pergerom.

V tom istom roku mesto navštívil František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie. Roku 1763 v meste vznikla Vysoká banská škola, v roku 1770 premenovaná na akadémiu, prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Jej prvý profesor bol Mikuláš Jacquin. Roku 1919 bola presťahovaná do maďarského mesta Šopron. Koncom 18.storočia bola Samuelom Mikovínim,Matejom Kornelom Hellom a Jozefom Karlom Hellom vybudovaná sústava tajchov. V roku 1870 mesto získalo muncipálne právo,čím sa vyňalo spod župy a bolo podriadené ministerstvu vnútra, roku 1878 bola dokončená voznická dedičná štôlňa, ktorej dĺžka okolo 16 km slúžila na odvodňovanie baní. 28.októbra 1948 bola do prevádzky uvedená železničná trať do mesta, 11.decembra 1993 bolo mesto zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Stavby:

V meste sa nachádza niekoľko významných, najmä sakrálnych stavieb. Medzi najvýznamnejšie patria rímskokatolícke kostolyPanny Márie Nanebovzatej a svätej Alžbety z 13.storočia,Panny Márie Snežnej z roku 1480 a svätej Kataríny z roku 1491,evanielický kostolz roku 1796,kaplnky Panny Márie Snežnej a svätého Jána Nepomuckého z roku 1714 a 22 kaplniek kalvárie z roku 1751. Kalvária patrí k 1000 najohrozenejším pamiatkam sveta.