Pusty_hrad_uvod

Pustý hrad-Starý Zvolen

Zvolen (latinsky Vetero Solium, nemecky Alt Sohl, maďarsky Zólyom) patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Jeho najstaršou zachovalou historickou dominantou je Pustý hrad, nazývaný tiež Starý Zvolen.

Pustý hrad – pôvodne kráľovský strážny hrad, centrum Zvolenského komitátu, sídlo župana Zvolenskej stolice – je v Európe zriedkavým dvojhradom s rozlohou 4,20ha. Zároveň predstavuje najstaršiu zachovanú ranostredovekú svetskú architektúru v regióne stredného Slovenska.

Pozostáva z dvoch hradov-Horného hradu (571m.n.m) a Dolného hradu (478m.n.m.) na ostrom hrebeni nad sútokom riek Slatina a Hron.

Predchodcom hradu bolo hradisko Priekopa pri Môťovej ležiace na vyvýšenine nad sútokom rieky Slatiny a Neresnice. Hradisko plnilo najmä vojenskú a obrannú funkciu na dôležitej komunikácii. Po zaniknutí hradiska bol v 12. storočí na križovatke významných obchodných ciest založený kráľovský strážny hrad.

Začiatky tohto opevneného sídla sa však doteraz nedajú presne určiť. V súvislosti s vývojom regionálnej organizácie feudálneho uhorského štátu koncom 12. storočia sa stal kráľovským komitátnym hradom, centrom veľkého Zvolenského komitátu, ktorý spravoval územie severného Hontu, stredného Pohronia, Turca, Oravy, Liptova a do 14.storočia aj časti Tekova. Zvolenská veľžupa sa neskôr rozdelila na štyri samostatné župy.

Podľa starších názorov hrad Zvolen postavili okolo roku 750. Pavol Jozef Šafárik sa zasa domnieval, že ho dal vybudovať veľkomoravské knieža Mojmír I. (okolo roku 830-846).

O Pustom hrade písal neznámy notár kráľa Bela III. Anonymus v 12. storočí, ktorý v diele Gesta Hungarorum uviedol, že kamenná pevnosť Zvolen existovala už na začiatku 10. storočia. Anonymus pripísal založenie hradu jednému z druhov veľkokniežaťa Arpáda, ktorý priviedol v roku 896 kmeňový zväz starých Maďarov do Karpatskej kotliny. Bol to vojvodca Borš, ktorý prišiel loviť do zvolenských lesov a dal tu postaviť kamenný hrad Boršov Zvolen.

Po vzniku Uhorského kráľovstva patril Zvolenský les do vlastníctva panovníckeho rodu Arpádovcov. Zatiaľ najstaršia historická písomná zmienka o Zvolene sa zachovala v metačnej listine z roku 1135 ( Belo II.)

Prvý písomný dokument, ktorý možno interpretovať ako doklad existencie hradu vo Zvolene pochádza z čias vlády Ondreja II. (1205-1235). Je ním kráľovská listina z roku 1214, ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovená počas pobytu panovníka na hrade.

Hradný komplex bol vybudovaný v priebehu 12.-14. storočia postupne v štyroch etapách.

Prvú etapu reprezentuje kráľovský strážny hrad postavený približne na prelome prvej a druhej polovice 12. storočia. Bol predovšetkým vojenskou pevnosťou a jeho jadro predstavovala kamenná hranolová pravdepodobne štvorpodlažná obytná veža. Samostatné vonkajšie opevnenie hradu tvorila šijovitá obranná priekopa.

Druhú stavebnú etapu zastupuje kamenná obvodová hradba veľkého opevnenia, ktoré malo charakter refúgia (ochrany, útočiska). Začali ho stavať s najväčšou pravdepodobnosťou bezprostredne po tatárskom vpáde do Uhorska (1241-1242) priamo na korune kamenno-zemného valu, ktorý už v mladšej bronzovej dobe navŕšil ľud lužickej kultúry. Opevnenie malo podlhovastý tvar a bol doň začlenený pôvodný kráľovský hrad.

V južnej časti refúgia umiestnili hlavnú vstupnú bránu.

Vnútri refúgia v jeho strednej časti postavili druhú kamennú obytnú hranolovú vežu.

Podľa najnovšieho výskumu už v tejto etape bol severovýchodne od horného hradu vybudovaný na skalnom hrebeni nižšie položený, oveľa menší dolný hrad. V pôdoryse mal tvar takmer pravidelného pretiahnutého oválu so vstupnou bránou na západnej strane a s kamennou hranolovou budovou na južnom konci. V súčasnosti prebieha na Dolnom hrade archeologický výskum pod vedením Dr.Jána Beljaka z Archeologického ústavu v Nitre,ktorý práve tu odkryl najluxusnejšiu časť hradu Starý Zvolen, palác donjon a rozmeroch stien 20 x 20m. Palác mal 5 podlaží a minimálnu výšku múrov 20 metrov. Bola to vo svojej dobe jedna z najväčších stavieb svojho druhu v Strednej Európe. Tohto roku pokračuje výskum odkrývaním vrstiev v cisterne na Hornom hrade, kde najstaršie vrstvy ukrývajú v bahne a zemine stále svoje tajomstvá. Hlavný výskum sa sústreďuje na Dolný hrad, ktorý sa v priebehu posledného roka rapídne zmenil a doslova pred očami nám rastú obrysy a múry dolného hradu, ktoré boli schované pod zemou. Výška hradobného múru dosahovala 3 metre. Najnovšie archeológovia odkryli najkrajšiu časť celej stavby – vstupnú bránu, ktorá bola drevená s majstrovsky opracovaným kamenným rámom. Dr. Beljak našiel odpoveď na spojitosť s Horným hradom. Hrady spojené neboli. Múr od Dolného hradu po 200 metroch končí, ďalších asi 180 metrov je len prírodná bariéra. ,,Výskum ukázal, kde hradný múr opevnenia končí a že ďalej nepokračuje. Potvrdilo sa tak, že Pustý hrad tvorili dva hrady, ktoré navzájom súviseli a vytvárali komplex.”
Archeológovia odkrývajú nálezy z doby kamennej, bronzovej a stredoveku. Čo do významu nálezov bude Dolný hrad minimálne natoľko atraktívny, ako hrad horný… V roku 2011 prebehla na Pustom hrade už 20.archeologická sezóna a nálezy sú naozaj bohaté. Paradoxne najväčšie množstvo nálezov pochádza z praveku (eneolit) a z doby bronzovej. Bolo nájdených 4697 kusov materiálu o hmotnosti 43,5kg. Okrem črepov keramiky boli nájdené železné, bronzové a strieborné predmety, 9 nožov z toho jeden so zlatým a strieborným ornamentom, strelky, kovania, už druhé so symbolom draka, kusy mečov, podkovy a klince. Najvzácnejším nálezom tohto roku je sobášny denár Ladislava IV. Kumánskeho a Izabely z Anjou, ktorí mali svadbu v roku 1274. Archeológovia a historici sa ujednotili v názore, že najväčší rozmach hradu bol v 13.storočí za vlády kráľa Bela IV.

Tretia stavebná etapa sa viaže na obdobie vlády Ondreja III. (1290-1301). V tomto časovom úseku spevnili majstri románsku obytnú vežu jej obmurovaním po celom obvode z vonkajšej strany. Hrúbka muriva veže dosiahla až 550 cm. Dôvodom tejto úpravy bolo zabezpečiť statiku tak, aby mohla byť nadstavená o ďalšie 3 podlažia. Zároveň hlavnú vstupnú bránu prebudovali na hranolovú vežu s podjazdom a štyrmi podlažiami a k východnej strane obvodovej hradby refúgia pristavili obrannú baštu.

V priebehu prvej polovice 14. storočia vybudovali na severnom konci hradu mohutnú obrannú a obytnú jednotku. Vtedy pribudla aj dôležitá cisterna na dažďovú vodu, ktorú vysekali do skaly a vymurovali tehlami (takzvaný Dončov hrad-štvrtá etapa).

Roku 1424 sa hrad Zvolen stal súčasťou vena uhorských kráľovien. Vlastnila ho najprv kráľovná Barbora, druhá manželka Žigmunda Luxemburského, potom jej dcéra Alžbeta vydatá za kráľa Albrechta Habsburského. Po Albrechtovej smrti začal neľútostný boj o uhorský trón. Na obranu dedičných práv svojho maloletého syna Ladislava Pohrobka povolala kráľovná vdova Alžbeta do Uhorska moravského šľachtica Jána Jiskru z Brandýsa. Roku 1440 ovládol mesto aj hrad Zvolen, ktorý sa na dlhý čas stal jeho hlavným sídlom. Hrad bol dôležitou pevnosťou nielen v boji kráľovnej Alžbety proti Vladislavovi Jagelovskému, ale aj počas dlhotrvajúceho Jiskrovho nepriateľstva s Jánom Huňadym. Obaja súperi sa vojensky stretli v bitke pri Lučenci 7. septembra 1451, kde Huňadyho vojsko obliehalo Jiskrovcami opevnený Kláštor sv. Štefana kráľa. Posádke obrancov prišiel na pomoc osobne Ján Jiskra so štvortisícovým vojskom a gubernátora porazil. Huňadymu sa v krátkej dobe podarilo zorganizovať vojsko a dostal sa až k Zvolenu. Po dlhšom obliehaní mesto dobyl a vypálil.

Zvolenský hrad už nebol obnovený do svojej pôvodnej podoby. Príčinou bola aj nevýhodná poloha na pomerne vysokom a strmom kopci a veľká vzdialenosť od stredu mesta.

Je zaujímavé, že Zvolenský zámok, ktorý dal postaviť Ľudovít I. Veľký z Anjou v rokoch 1370-1382 nebol počas obliehania dobytý. A tak boli správne funkcie vrátane sídla župana prenesené do modernejšieho a pohodlnejšieho Zvolenského zámku.

Poslednú významnú úlohu v histórii zohral Starý Zvolen v časoch bezprostredného ohrozenia Turkami. Zachované hradné stavby slúžili ako kasárne, v ktorých bola umiestnená vojenská posádka valónskych žoldnierov a kráľovskej jazdy. Svedčí o tom postavenie drevenej strážnej veže (vartovky). Od 17.storočia hrad spustol.

Prvé výkopové práce na hrade uskutočnil koncom 19. storočia veľký znalec a dokumentátor stredovekých hradov profesor Könyoki. Nálezy sú deponované v Národnom múzeu v Budapešti. Preskúmal najstaršiu časť hradu – obytnú vežu. Počas II.svetovej vojny (1944) bol pod skalou objavený bronzový poklad, historický prieskum tu bol vykonaný v 50-tych rokoch minulého storočia , no systematický archeologický výskum začal až v roku 1992 archeológ Dr. Václav Hanuliak, ktorý už počas štúdií od profesora Novotného počul vetu:

“Páni, Pustý hrad, to je slovenská Trója, kto tam bude kopať nájde všetko”. Jeho slová sa potvrdili. Výskumníci v tejto lokalite objavili pozostatky doby kamennej, bronzovej, keltskej, rímskej, germánskej, veľkomoravskej i stredoveku. Výskum, ktorý od začiatku financuje mesto Zvolen, pokračuje dodnes, takže návštevníci si môžu pozrieť prácu archeológov na vlastné oči.