kalamarka_web

Kaľamárka

Detva nám. – Stavanisko – Kaľamárka

Kaľamárka je jednou z početných skalných dominánt na južnom svahu Prednej Poľany. Nachádza sa v nadmorskej výške 808 m. Tvoria ju dve hradby brál, pri ceste od juhu najskôr natrafíme na východnú skalnú stenu, ktorá je tvorená bralami a skalnými stĺpmi dosahujúcimi výšku 5 až 17 metrov. Vrcholová plošina poslúžila na vybudovanie chát, je ich tu asi osem pekne zasadeným do terénu. Aj tu je vidieť určitá dávka citu pre pretváranie krajiny, ako v celej oblasti detvianskych a hriňovských lazov. Človek, ktorý sem dorazí sa môže mylne domnievať, že už je na Kaľamárke, ale nie je to tak. Musí ísť ešte ďalej po chodníku na lúku na rázcestie pod horárňou a vydať sa vľavo. Vedie sem aj náučný chodník, ktorý nám ponúka vyčerpávajúce informácie z tohto zaujímavého miesta. Z informačných tabúľ sa dozvedáme o bývalej sopke Poľana množstvo údajov, tabule sú bohato ilustrované s množstvom zaujímavých prezentácií. Mňa osobne prekvapila výška stratovulkánu v období pred 14 miliónmi rokov. Bola vskutku úctyhodná – až 4 200 metrov. Sopka ďalšími výbuchmi a eróziou klesla až na súčasných 1 458 metrov nad morom. Po mohutnej erupcii ostal len obrovský kráter o priemere 6 až 8 km, s obvodom 23,5 km. Človek by potreboval deň, aby celý kráter obišiel od Želobudzkej skaly cez Príslopy, Prednú a Zadnú Poľanu, Strungu, Kopce, Jasenovú, Krížne až po Bukovinu. Celý vrchol Poľany, respektíve jej krátera je husto zalesnený, jeho značná časť je naším najväčším pralesom, ktorý je takmer neprechodný…

Ale vráťme sa späť ku Kaľamárke. Ako na iných miestach Poľany aj Kaľamárku tvorí stuhnutý lávový prúd, tvoria ho bralá z východu, juhu aj zo západu. Celá vrcholová plošina je voľne dostupná len zo severu. Tieto skalné hradby využili ľudia už mladšej bronzovej dobe, pred 3 000 rokmi a z Kaľamárky si vytvorili hradisko – pevnosť – zosilnenú kameno-zemným valom ( na niektorých miestach ešte badateľným), kedysi (v období Veľkej Moravy) aj s drevenými palisádami. Hradisko bolo osídlené ľudom Lužickej kultúry, neskôr Kotínmi, ľudom Púchovskej kultúry, bolo tu významné slovanské sídlo v dobe veľkomoravskej a poveľkomoravskej. Posledné nálezy sú zo začiatku novoveku, časovo môžu súvisieť so založením Detvy ( v roku 1638). Najlepšie viditeľnou stopou po ľuďoch obývajúcich Kaľamárku v dobách dávno minulých je cisterna na vodu na vrchole brál, vysekaná do skaly. Množstvo nálezov tvorili črepy z bronzovej doby a ďalších období, celý vrchol bol doslova posiaty črepinami, našli sa však aj kopije, meče, praslená, ihlice, časti sekier… veľmi zaujímavým nálezom potvrdzujúcim prítomnosť Slovanov je obojsečný meč z veľkomoravského obdobia…

Ako sa dostaneme na Kaľamárku?

Kaľamárka je ľahko prístupná dobre značeným udržiavaným chodníkom zo samotnej Detvy. Z námestia v starej Detve je to po červenej značke dve hodiny miernym stúpaním cez Stavanisko, ďalej popri potoku a cez les až na samotné skaly. Ako som už spomenul, najprv sa dostaneme na juhovýchodnú skalnú stenu, po 5 až 8 minútach na vzdialenejšiu severo-západnú skalnú stenu, kde je aj spomínané praveké a veľkomoravské hradisko. Kaľamárka je takmer presne v polovici cesty medzi Detvou a horským hotelom na Poľane., záleží len na Vás, či sa vydáte ďalej do centrálnych častí pohoria, alebo sa vrátite naspäť do Detvy. Tak, či tak je to zaujímavá túra, s krásnymi výhľadmi v lone “starej divokej Poľany” a verím tomu, že Poľana učaruje aj vám…

Rozpis trasy:

Detva nám. -Stavanisko – Kaľamárka, 2hod 10min, 5,2 km, stúpanie + 365 m

Kaľamárka – Stavanisko – Detva nám., 1hod 15min, 5,2 km, klesanie – 365m

Spolu: 3hod 30 min, 10,5km, stúpanie + 365m, klesanie – 365 m

Mapa: