Bíňa – románsky kostol a rotunda
Veľmi stará obec na juhu Slovenska, presnejšie na riečnej terase Hrona na východe Podunajskej nížiny, 16 km severne od Štúrova. Územie sa spomína v súvislosti s výpravou rímskych légií proti dobyvačným germánskym kmeňom. Výpravy sa zúčastnil aj samotný cisár Marcus Aurelius, ktorý v tábore na brehu rieky Hron napísal prvé literárne dielo na našom územi „Ta eis heauton“ (Dumanie o sebe samom, Myšlienky k sebe), kde miesto spisovania označil hneď v úvode: „Písané v zemi Kvádov nad Granuou“.
Na oslavnom rímskom stĺpe je zaznamenaná udalosť o “zlatom daždi”, ktorý Rimanov odrezaných Germánmi od vody Hrona zachránil pred porážkou. Bitka sa odohrala na dolnom Hrone, a to 11.júna 172 . Tento dátum je prvým v histórii zaznamenaným presným časovým údajom, týkajúcim sa územia dnešného Slovenska (zdroj: Wikipedia.org.)
Pravdepodobne už v čase panovania uhorského kráľa Štefana I.(997-1038) boli postavené tri mohutné obranné valy v dĺžke 5200 metrov. Štefan I. v Bíni verboval slovenských vojakov na pomoc v boji proti Maďarom, ktorí odmietali prejsť na kresťanskú vieru.
Najstaršou pamiatkou obce sú dve sakrálne stavby – kostol Nanebovzatia Panny Márie a románska rotunda Dvanástich apoštolov. Kostol bol postavený začiatkom XIII. storočia, pred rokom 1217, rotunda pravdepodobne už v XII. storočí. Obidva kostoly boli súčasťou kláštora premonštrátov a dal ich postaviť komes Omodej z rodu Hunt–Poznanovcov. Okrem súčasných dvoch kostolov stál na území obce Bíňa tretí kostol v časti Apáti a pôvodný farský kostol, ktorého základy sa doposiaľ nepodarilo nájsť. Toto svedčí o dôležitosti miesta v počiatkoch uhorského štátu. Bíňa bola jedným z centier kresťanstva, vzdialeným len pár kilometrov od vtedajšieho hlavného mesta a sídla arcibiskupa – Ostrihomu. Ostrihomský komitát bol totožný s územím predchádzajúceho Nitrianskeho kniežatstva.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie je postavený v doznievajúcom románskom slohu s prvkami gotiky. Jedná sa o jednoloďovú baziliku s dvomi vežami. Kostol bol niekoľko krát prestavaný, románsky sloh je zachovaný, aj keď niektoré románske prvky už nie sú pôvodné. Pôvodná je bohatá románska výzdoba interiéru s rastlinnými a figurálnymi motívami a korintské hlavice stĺpov.
Rannú gotiku reprezentuje krížová klenba lode a polygonálne apsidy ( zdroj: www.apsida.sk).
Románska rotunda je súčasťou areálu, stojí asi 70 metrov od kostola západným smerom. Má zachovaný pôvodný románsky vzhľad, okrem lode, ktorá je barokovo prestavaná. Pôvodné románske murivo aj s nástennými maľbami bolo odhalené po bombardovaní počas druhej svetovej vojny.
V 50-tych rokoch minulého storočia bol uskutočnený archeologický výskum na obidvoch kostoloch a následná obnova pôvodných stavebných prvkov. Rotunda mohla slúžiť ako krstiteľnica, v dvanástich nikách mohli sedieť krstení, no krstná nádoba sa nezachovala. Pod rotundou bol objavený hrob veľkomoravského bojovníka, ďalšie hroby boli neskôr objavené aj v okolí rotundy.