Hrochotská dolina
Hrochotská dolina v chránenej krajinnej oblasti Poľana je pozoruhodný krajinársky celok hneď z niekoľkých hľadísk. Vychádza totiž zo samotného stredu stratovulkánu Poľana, z jej kaldery. Potok Hučava, ktorý ju vytvoril a zbiera vody z vnútorných svahov sopky si prerezal cestu východným smerom a vytvoril 16 kilometrov dlhú dolinu. V samom závere doliny sa nachádza jedna z troch osád na území CHKO a Biosférickej rezervácie UNESCO Poľana. Osada sa nazýva Kyslinky, je v nej pár domov a zariadenie lesného závodu. Kedysi sem viedla úzkokoľajná lesná železnica z Vígľaša v dĺžke 24 km.
V 70-tych rokoch jej premávku zrušili a koľajnice rozobrali. Vlak je odstavený priamo pod Vígľašským zámkom pri hlavnej ceste. Bočné svahy doliny sú dosť príkre, v kontraste s vonkajšími svahmi Poľany. Na týchto svahoch je viacero zaujímavých prírodných útvarov a plôch. Dnom doliny vedie asfaltová cesta , ktorá spája dve cesty, jednu z juhozápadu z Očovej a druhú zo severozápadu z Hrochoti. Cesty sa spájajú pri Hrochotskom mlyne, ktorý je akýmsi strážcom vstupu do tejto doliny. Neďaleko sa nachádza Hrochotská jaskyňa. Je dlhá 42 a hlboká 11m, verejnosti nie je prístupná. Asi po 6 km cesty sa zjaví doslova pred nami ozrutánske skalisko Bátovský balvan. Leží, akoby voľne pohodený nejakým obrom asi 10 metrov od cesty na ľavej strane. Je to osamotený skalný, viacmenej guľatý blok 14 metrov vysoký a 8 metrov široký. Zložený je z takzvaných sopečných bômb a mrazovým zvetrávaním sa zvalil z bočného severného svahu rovno do doliny. Asi klilometer nad balvanom sa nachádza najväčší známy buk v celej CHKO Buk pod Širokou v nadmorskej výške 915 m.n.m. Obvod kmeňa má 486 cm. Cestou ďalej do doliny v bočnej severnej dolinke je ďalšia pozoruhodná prírodná pamiatka Jánošíková skala. Je to obrovský andezitový blok, vysoký od 30 do 50 metrov, široký 200 metrov. Spočiatku túto pozoruhodnú skalu ani nie je vidieť,lebo je obrátená na východ, ale čím sa k nej viac približujeme, tým vzbudzuje väčší rešpekt. Až keď sme úplne pod ňou, cítime sa pri nej, akosi minijatúrne a zraniteľne. Tento pocit umocňuje šikmina – previs skaly, ktorá nám vlastne visí nad hlavou. Zhruba v strede bloku vo výške asi 5 metrov nad nami je pseudojaskyňa Abčiná. Vznikla mechanickým zvetrávaním, jej hĺbka je 12 metrov a vonkajší priemer okolo 8 až 10 metrov. Jaskyňa je neprístupná, kedysi v nej vraj Jánošík ukrýval svoje dukáty. Keď obídeme bralo zo severu, chodník nás vyvedie až naň. Hore nás prekvapí rozmanitosť a kombinácia rastlín, keď v tesnej blízkosti chladnomilných smrekov a čučoriedok uvidíme teplomilné skalné ruže. Zvrchu Jánošíkovej skaly sú nádherné výhľady do doliny a na majestátnu Zadnú a Prednú Poľanu. Keď sa vydáme cestou ďalej smerom na Kyslinky, pôjdeme popod prírodnú rezerváciu Pri bútľavke s výskytom ojedinelého tisu a aj popod ďalšiu prírodnú rezerváciu Hrochotská Bukovina, kde sú vzácne spoločenstvá horských lúk a hmyzu – rovnokrídlovcov. Celkovo flóra a fauna Poľany je veľmi rozmanitá. Nájdeme tu rôzne ekosystémy, od teplomilných dubín na juhozápade pohoria, cez bukovo -hrabový les, bukový, bukovo- jedľový až po vysokohorské smrečiny a horské lúky – poľany, typické pre toto pohorie. Z fauny sú tu zastúpené všetky veľké šelmy, vrátane najväčšej – medveďa hnedého (asi 50 jedincov). Pri tichom správaní nemáme problém stretnúť majestátne lane a jelene, ktoré práve tu, na Poľane dosahujú najvyššie bodové hodnoty z celého Slovenska. Asi najväčší dojem vo mne zanechal pohľad na 30 až 40 člené stádo diviakov, ktoré sa presúvalo na blízke pole v južnej časti pohoria.
Hrochotská dolina končí v oblasti Kysliniek, kde sa rozvetvuje na päť,či šesť menších dolín, ktoré zásobujú potok dostatkom vody aj v letných mesiacoch. Prítoky tvoria dostredivé povodie Hučavy, pričom potoky na vonkajších svahoch Poľany majú odstredivý charakter, čo vytvára jedinečný tvar povodia na celom Slovensku a potoky a rieky tečú od Poľany na všetky svetové strany.
Z Kysliniek vedie modrý turistický chodník cez Zálomskú, okolo Čierneho grúňa na sedlo Priehybina (1270m.n.m.). Cesta hore trvá 2,5 hodiny a ponúka nám nádherné výhľady do kotla Kysliniek a na okolitý horský hrebeň, ktorý má dĺžku 18 km a tvar podkovy, otvorenej na východ. Ako budeme stúpať vyššie, postupne uvidíme Prednú Poľanu (1367m.n.m.), Zadnú Poľanu (1458m. n.m.), Strungu, Kopce, Brusniansky grúň, Vepor (1277m.n.m.) na severe, a na severozápade Bukovinu (1294 m.n.m.). Za Veprom uvidíme západnú časť hlavného nízkotatranského hrebeňa, konkrétne Prašivú, s najvyšším bodom Veľká Chochuľa 1753 m.n.m.). V sedle sa môžeme rozhodnúť, na ktorú Poľanu vystúpime ( po červenej značke), či vľavo na Zadnú Poľanu, kde nás čaká ešte poriadny stupák, alebo vpravo, kde nás čaká civilizácia, horský hotel so zjazdovkami, s občerstvením a asfaltovou cestou, ktorá sem vedie z Hriňovej ( kedysi najväčšej dediny v Československu).