Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek – interview s autorom

„Články nemali konkurovať dejinám, ani ich prepisovať, mali iba trochu poštekliť“

Pôvodne to nemala byť kniha, snáď len niekoľko článkov, ktoré mali upozorniť na určité zaujímavé súvislosti. Články nemali konkurovať dejinám, ani ich prepisovať, mali iba trochu poštekliť. Postupne sa mi však odkrývali ďalšie a ďalšie udivujúce fakty a veľké množstvo „náhod“. Šteklivé texty presiahli viac ako sto strán a podivným súvislostiam nebolo konca. Moje poznámky začali nadobúdať podobu knihy. Zároveň s pribúdajúcimi dátami som sa dostal do bodu, kedy som sa musel rozhodnúť – akceptovať súčasný historický stav a poukázať na množstvo dejinných nezrovnalostí, alebo všetko zmietnuť zo stola a vytvoriť obraz iný. Nakoniec som našiel spôsob, svojské riešenie, ako urobiť jedno i druhé.“

Interview s Oskárom Cvengroschom


Množstvo našich čitateľov zaujal ›› Váš seriál venovaný málo známym faktom slovenskej histórie. Ako ste sa dostali k písaniu a bádaniu?

Vždy som sa zaujímal o dejiny, avšak bližšie mi bolo staršie obdobie, obdobie obrovských tvorov, ktoré vedci nazývajú dinosaury. Zhruba pred šiestimi – siedmimi rokmi sa mi dostala do rúk ›› kniha Ruda Iršu: Najstaršie dejiny slovenských kráľovstiev, v ktorej autor umiestňuje historickú Mojmírovu Moravu na juhovýchod od územia dnešného Slovenska, do Sedmohradska. V tom čase to bolo pre mňa ťažko stráviteľné a pristupoval som ku knihe s veľkou dávkou nedôverčivosti. V princípe len tak niečomu neuverím a veľa informácií si preverujem. To som urobil aj v prípade Sedmohradskej Moravy. Vychádzal som z predpokladu, že ak niekedy bolo Sedmohradsko územím Moravy, museli tam ostať nejaké jazykové pozostatky, minimálne v toponymických názvoch. A tie som tam skutočne našiel a dokonca v mimoriadne hojnom počte. V tomto období som sa dostal i k článku Cyrila Hromníka: ›› Slováci, kde sú vaše korene. V ňom Hromník umiestnil našu existenciu, existenciu Slovenov, do 3. tisícročia pred naším letopočtom, z čoho mi vyšlo, že ak by mal mať Hromník naozaj pravdu, naše meno v nejakej podobe sa muselo objavovať i v zápisoch starovekých Grékov ako i Rimanov. Po letmej analýze som tieto mená naozaj našiel a tak z mojich skromných poznámok vznikol najprv článok Marava a Markomani, ktorý neskôr obohatený o ďalšie súvislosti už ako ›› Marava a Markomani (2) bol publikovaný i na internete. K tomuto neskôr pribudli ďalšie dva články ›› Biateky razili Sloveni›› Sloveni najgermánskejší Germáni, ktoré boli publikované na viacerých webových stránkach ako i v dvojtýždenníku Kultúra.

Nové informácie prezentujú našu minulosť ako iný príbeh, než je ten, ktorý poznáme zo školských lavíc. Mohli by ste spomenúť niekoľko hlavných mýtov, ktoré sú síce bežne zaužívané, no zistené skutočnosti ich vyvracajú?

Snáď takým typickým mýtom je takzvaný príchod Slovanov, datovaný do obdobia 5. až 6. storočia nášho letopočtu. Tento mýtus je nerealistický, odporujúci nielen elementárnej logike, ale dnes už i takej vednej disciplíne ako výskum DNA, podľa ktorej tu boli predkovia obyvateľov strednej a východnej časti Európy (dnes označovaní ako Slovania) o čosi skôr, ako predkovia dnešných obyvateľov jej západnej časti.

Ďalším mýtom je pojem Germán, ktorý je spájaný výlučne iba s dnešným nemecky hovoriacim etnikom. Nemalá časť názvov germánskych kmeňov má Slovanské pomenovania, medzi inými napríklad Suebi, ktorých význam v dnešných germánsky hovoriacich krajinách nevie vysvetliť nik, a ktoré v slovenských a slovanských nárečiach čítame ako Slévi, teda Slávi. Týchto historických Suebov by sme dnes mohli pokojne stotožniť so Slovenmi-Slovákmi, ako i so skupinou ostatných takzvaných západných slovanských národov.

No a v neposlednom rade je tu existencia historických Keltov, ktorých mená božstiev, kmeňov, hodnostárov ako i toponymických názvov nepochybne vypovedá o ich slovanskom pôvode.

Vychádzajúc z názvu knihy – čo je na našich dejinách „najtajnejšie“?

Nuž tajného a záhadného je toho pomerne veľa. Už samotné naše objavenie sa, je zahalené rúškom tajomstva. Udalosť rozšírenia sa Slovanov po Európe bola tak tajná, že sa nedostala do žiadnych starovekých záznamov. Tajomné sú i mince nazývané biateky, ktoré sú prisúdené tajomným neznámym Keltom a ktorých nápisy sú, ktovie prečo, čitateľné v slovenských nárečiach. A najväčším tajomstvom sú toponymické názvy starovekých krajín a miest na Blízkom východe, či mená bohov a božstiev starovekého Egypta, ktoré sú rovnako čitateľné v slovenských i slovanských nárečiach.

Naznačujete, že slovanské jazyky majú podobný pôvod, ako jazyky veľkých starovekých civilizácií?

Až tak ďaleko som sa nedostal. Jazykmi starovekých civilizácií som sa nezaoberal. Avšak názvy starovekých krajín ako Mezopotámia, Babylon, Média, Urartu, či mestá Kiš, Ur, Assur, Akkad, Sipar a ďalšie vykazujú slovensko-slovanský pôvod. Obdobne je to i v prípade egyptských božstiev ako Hor, Sokar, Sebek, Usir, Aton a mnoho ďalších. Či tieto názvy pochádzajú z domáceho jazykového prostredia, alebo boli prinesené dobyvateľmi, je priestor pre ďalšie bádanie. Invázna vlna z Karpatskej kotliny, z územia „neskorších“ Slovenov, je historicky i archeologicky doložená. Do dejín sa dostala ako vpád „morských národov“. Na druhej strane autochtónny pôvod Slovanov na starovekých územiach zase dokladá DNA, ako i archeologické výsledky prevažne slovanských bádateľov, takže súbežne sú možné i obe varianty. No a slovanské slová v menách božstiev nachádzame v hojnom počte i v hinduizme. Vysoký výskyt haploskupiny R1a v Indii zjavne vysvetľuje prečo.

Vzhľadom na starovekosť týchto pomenovaní, nebude pravdepodobnejšia verzia o ovplyvnení smerom k nám? Teda že dôležité pomenovania, ako sú názvy sídiel, či božstiev, si našli cestu i do slovanských jazykov a tento vplyv je možné vystopovať i po tak dlhej dobe?

Toto je filozofická otázka, na ktorú odpoviem protiotázkou. Sú slovenské slová hora-horieť-hore, sokol, sueb(sláv), jež, voda, meď, potok atď. slová cudzie? Uvedomme si, že tu ide prevažne o slová základnej jazykovej výbavy! Takže ak by sme chceli takýmto spôsobom uvažovať, teda, že náš jazyk bol týmito starovekými civilizáciami ovplyvnený, tak súdiac potom podľa základnej výbavy týchto slov, museli by sme uvažovať, že i celý náš jazyk bol týmito civilizáciami ovplyvnený. A keďže sa jedná o náš jazyk, jazyk, ktorým vo svete nik iný nerozpráva, iba my Sloveni a Slovania, môžeme si pokojne tento náš jazyk privlastniť a tvrdiť, že ide o náš jazyk a teda o naše slová.

Určite je zaujímavé, ako je možné, že tie slová vydržali nezmenené po tak dlhú dobu. Toto je však problém tých, ktorí stvorili našu školskú históriu. Oni stanovili existenciu rôznych zabudnutých civilizácií, ktoré vznikli z ničoho a rovnako záhadne sa i stratili. Oni predsa stanovili i časové rozhranie existencie týchto civilizácií, aj keď celé ich datovanie stojí v podstate na hlinených nohách.

Natíska sa tu potom otázka Prajazyka. Nemyslím teraz praslovančinu, ale „prajazyk všetkých prajazykov“. Je možné, že v dobách pradávnych existoval jazyk, z ktorého sa vyvinuli ostatné prajazyky? A je možné, že v civilizáciách, ktoré boli dostatočne silné a svojbytné po dlhé obdobia, sa zachovali jeho znaky dodnes? Mohli by to byť práve slová, či korene slov, súvisiace so samotnou podstatou bytia, so základnými živlami a podobne?

Otázkou prajazyka som sa nezaoberal. Je to príliš hypotetické a niet sa čoho chytiť. Je však veľmi pravdepodobné, že biele plemeno malo pôvodne jeden jazyk, jazyk z ktorého vzišli dnešné „slovanské“ nárečia a ktorý by sme mohli napríklad označiť termínom „praslovanský“. Dnešné spoločné slová slovanských jazykov tvorili bezpochyby matricu tohto pôvodného, „praslovanského“ jazyka. V takom etymologickom anglickom slovníku z 18. storočia určite nie náhodou sa uvádza, že sklavónsky jazyk „Sclavonic languange” bol popri arabskom najrozšírenejší jazyk na svete.

Listujúc vašou čerstvo vydanou knihou s množstvom ilustrácií, fotografií a mapiek, ktorá svojou výpravnosťou a spracovaním vzbudzuje rešpekt učebnice, som si istý, že zaujme každého úprimného hľadača pravdy. Aké sú reakcie tzv. odborných kruhov?

Reakcie zatiaľ nie sú žiadne, myslím, že je ešte priskoro. Po skúsenostiach s článkami, ktoré som už pred rokmi publikoval, však nejaké významné reakcie ani neočakávam.

Dnes sa ľudia zaujímajú o nové informácie omnoho aktívnejšie, než pred pár rokmi – koľkokrát majú udivujúci prehľad i vo vyslovene špecializovaných odboroch. Aké máte skúsenosti v tomto smere? Dostali ste – či už mailom, alebo na besede – otázku, ktorá naozaj zaskočila, či nebodaj podnietila ďalší výskum?

Tiež to tak vnímam. Posledné roky sa mimoriadne zvýšil záujem Slovenov-Slovákov o vlastnú históriu, ako i disciplíny s tým súvisiace. Pre človeka je prirodzené pátranie po pravde, a čím viac je od nej odstrkovaný, tým viac po nej prahne. V posledných rokoch vyšlo na povrch veľa nových informácií, ktoré ešte neboli spoločensky strávené, avšak vo svojej podstate už narúšajú súčasnú historickú hegemóniu. Je len otázka času, kedy už tieto jestvujúce trhliny spustia lavínu a my Sloveni-Slováci si v plnej miere uvedomíme, že naše dejiny nie sú len o Svätoplukovi a solúnskych bratoch, ale sú jedny z najvýznamnejších dejinných udalostí Európy.

Otázku, ktorú spomínate som zatiaľ nedostal, avšak pri výmene názorov či už formou mailu, alebo v nezáväzných debatách už skrsla nejedna zaujímavá myšlienka.

Ktoré miesta na Slovensku by ste radil určite navštíviť vrámci doplnenia vzdelania o našej minulosti? Dočítajú sa o nich záujemci vo Vašej knihe?

Sám mám veľký deficit, čo sa týka návštevy zaujímavých miest na Slovensku. V princípe je každá z lokalít niečím zaujímavá, avšak je potrebné sa dívať na ňu inými očami. Očami, ktoré spoznávajú všetky, i tie najstaršie pamätihodnosti, ako výtvor našich predkov, žiadnych anonymných Germánov, Keltov, Sarmatov či Skýtov. Tento nový pohľad ponúka práve kniha Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek, kde je popri inom prezentovaná i určitá logika pôvodu symbolov, ako i ich interpretácia a širšie súvislosti. Objavovaním týchto symbolov na predmetoch v múzeách, na rôznych výstavách, ale i na starých budovách, či vo voľnej prírode na skalách, sa tak každý vnímavý človek môže stať objaviteľom. Objavovanie nového doposiaľ nepoznaného, je najvzrušujúcejší zážitok, je dobrodružstvom, ktoré obohatí myseľ, naše poznanie, navodí iné vedomie a upevní vzťah ku krajine i k samotnému rodovému koreňu.

Ak by som mal vymenovať niektoré z lokalít, určite by som navštívil Velestúr, nad ktorým sa stále prevaľujú určité tiene pochybnosti týkajúce sa jeho pôvodu. Výnimočnou lokalitou je tiež Bojná, ktorá je už dnes pomerne známa, ako i Slovenský Stonehenge – rondel v Holíči, ktorý pred zničením zachránil Rudolf Irša. Pre mňa sa zaujímavým javí i pomerne neznáme kultové miesto pri dedinke Úbrež, na východnom Slovensku.

›› V rámci projektu ARCHEO podporujeme bádanie. Budeme radi ak sa ozvú ľudia odtiaľ – miestni – s príbehmi, legendami, ale aj s fotografiami či videami. Vedeli by ste v rámci možností pomôcť pri posudzovaní, prípadne pri spracovaní takých materiálov?

Necítim sa byť nejakým špecialistom, no rád pomôžem, ak to bude v mojich silách a umožní mi to môj časový fond.

Prezradíte nám svoje vzory, prípadne kto s Vami najviac zarezonoval a prečo?

Mojimi vzormi sú moji rodičia, starí rodičia, ako i ďalší príbuzní, ktorí sa vždy držali svojho presvedčenia, svojej pravdy a žili a pracovali ako slobodne zmýšľajúci ľudia. Vzormi sú mi taktiež všetci slušní a statoční ľudia, ktorí dennodenne pracujú a drú v pote, aby sa ich rodina mala lepšie, aby sa mali lepšie ich deti. Ľudia, ktorí sa dokážu tešiť z obyčajných drobných vecí a nadchnúť sa pre svoje ideály, pre veľké vízie či myšlienky. Ľudia láskaví a dobroprajní, ľudia obetaví , ľudia túžiaci po poznaní, ľudia, ktorí si i v najťažších chvíľach dokážu zachovať jasnozrivú myseľ a úsmev na tvári. To robí týchto ľudí výnimočnými, hodných nasledovania, to z nás robí slobodné bytosti.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa síl a inšpirácie v ďalšom bádaní.

CEZ OKNO sa zhováral Yezid

Výsledky či podnety na bádanie v oblasti histórie zasielajte na: archeo@cez-okno.net


KNIHU „Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek“ môžete objednať na tejto adrese.