Slovenská republika

Politické zriadenie Slovenska

Slovensko je malá krajina v srdci Európy, s rozlohou 49 035 km štvorcových. Nachádza sa priamo v strede Strednej Európy medzi  štátmi  Poľskom a Maďarskom, s ktorými má najdlhšie  hranice zo severu a z juhu.  Z  východu hraničí s Ukrajinou, zo západu s Českou republikou a  Rakúskom.  Hlavné mesto je Bratislava, ktorá je umiestnená excentricky v juhozápadnom cípe krajiny  pri hranici s  Maďarskom a Rakúskom, na rieke Dunaj. Táto nevšedná poloha hlavného mesta má jednu veľkú výhodu – blízkosť ďalších dvoch hlavných miest Viedne a Budapešti, čím sa tento región stáva veľmi zaujímavým a ekonomicky silným v kontexte celej Európy – Európskej únie.

Slovensko je zriadením republika, s počtom obyvateľov 5 miliónov 430 tisíc, hustota obyvateľstva je 110,2 obyvateľa na km2. Bratislava má 430 tisíc obyvateľov. Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, Národná rada so 150-timi poslancami je volená na štyri roky, väčšina v parlamente tvorí vládu a prezident je volený na päťročné obdobie priamo občanmi. Krajina sa skladá z ôsmich vyšších územných celkov a 79 okresov. Centrami VÚC okrem Bratislavy sú mestá:

Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Košice, Prešov.

 

 

  Slovenská história

 

Na území Slovenska žije človek už od praveku. Prvé zachované (najznámejšie) doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov, je ním nález  mozgovne neandertálca v Gánovciach pri Poprade  a  nález sošky Venuše  v  Moravanoch spred 22 800 rokov, ktorá je umiestnená na Bratislavskom hrade. Približne 5000 – 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú na našom území prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a hlinených nádob – jaskyňa Domica). Názov Slovensko ako označenie Slovenska v dnešnom ponímaní je doložený z roku 1029 v spojení „dux Sclavonie“.

Slovania a teda aj Slováci, sú tu podľa  historikov z 19.a 20.storočia len od piateho storočia po Kristovi, keď sem vstúpili a usídlili sa tu počas sťahovania národov. Toto tvrdenie už v súčasnej dobe neobstojí. Prostredníctvom priekopníckej práce genetika doc. Vladimíra Feráka bol preskúmaný historický genofond dnešných Slovákov. Metódami vedeckého skúmania genomu dospel naozaj k pozoruhodnému zisteniu. Vyše 80 % Slovákov zdedilo gény po predkoch, ktorí žili v strednej Európe už v mladšej dobe kamenej (t.j. asi 6000 rokov pred Kristom). Z českej tlače vieme, že bol v Česku prezentovaný podobný genetický výskum. Podľa tejto informácie vieme, že z dnešnej českej populácie je asi 10 % Čechov, 50 % Slovanov a zvyšok zahrnuje gény keltské, germánske a románske. Podobný výskum historického genofondu súčasnej populácie v Maďarsku obsahuje 5 % staromaďarských génov, 50 % slovanských génov a zvyšok tvoria valašsko-románske a germánske gény. Dlhovekosť slovenskej etnogenézy urobila zo Slovákov rekordérov etnickej autenticity. Iba Welšania sa blížia k slovenskej etnickej  dlhovekosti. Totiž podobný výskum vo Welse ukázal, že 70 % génov súčasných Welšanov nesie gény predkov, ktorí žili vo Welse  5 tisíc rokov pred Kristom. Pomaly sa aj Slovákom otvárajú oči, keď zisťujú (s prispením najnovších vedeckých poznatkov genetikov), že patríme k najstarším obyvateľom Karpatskej kotliny, presnejšie Panónskej panvy a vyše 80% obyvateľov Slovenska má pôvodné stredoeurópske korene dokázateľne 8000 rokov  (www.augustinmarianhuska.wbl.sk).

Jazykovedec a historik Dr. Cyril Hromník, ktorý ovláda okrem iných jazykov aj staré dravidské jazyky, dokázal pôvod slovenského jazyka v tamilčine,kde je základ a zmysel slovenských slov, výrazov a mien. Zisťujeme,že slovenský národ  tu žije oveľa dlhšie, ako nás učili v škole, a to vyše 5000 rokov!  Dr. Cyril Hromník potvrdil jazykovou evidenciou starobylosť nášho slovenského jazyka  a  národa.  Rozumieme okrem iného, aj takým slovám, ako je svadba, zákon, právo, tesár, kov, kováč, Kvád, Germán, pohan, chvoj, vlasy, ale aj Vianociam, názvom riek, miest a vrchov, napríklad  Váh, Hron, Poprad, Bodrog, Morava, Nitra, Zvolen, Slovenské Pravno, Šaštín, Štrba, Urpín atď. (Cyril A. Hromník – SLOVENI / SLOVÁCI kde sú vaše korene? vyd.máj 2010). Po dlhých storočiach sa presviedčame o tom, že sme starý európsky národ, národ slovenský, teda Sloveni, a že toto naše meno pochádza z tamilského Sol-veni  – uctievači Vlasatého Boha. Žijeme na Slovensku a naše ženy a dievčatá sú doteraz Slovenky, čo sa zachovalo z nášho pôvodného mena. Ešte za čias Konštantína (Cyrila) a Metoda sme sami seba nazývali správne Slovenmi. Meno Slováci nám dali Maďari a Česi niekedy pred štyrmi storočiami. Tým sa mohlo zdať, že Slováci tu predtým ani neboli. Opak je však pravdou. Dr. Cyril Hromník tieto mylné názory úplne vyvracia a dokazuje, že pomenovanie Slovania je len odvodené od mena národa, ktorý sa nazýval Sloveni, v súčasnosti Slováci. O slovenských národoch a kmeňoch vedeli už antickí Gréci a Rimania:

 

 Germánske kmene                   Slovanské kmene

Chatti                                     Hadi (Srbi)

Goti                                Gadi, Hadi (Srbi, Bulhari)

Ostrogóti                          Ustutrána (Al-Mascúdi – O Slovanoch)

Lygii                                    Uliči (Lučani)

Manimos                           Manábin (Al-Mascúdi – O Slovanoch)

Rugii                                        Rusi

Lemovii                                  Lemkovia

Nemetes                                   Nemci

Helveconas                               Havolania

Marcomani / Marhari             Maraveni (Moravania)

Quadi                               Kuvadui(tamil.),Kuvadi,Kovádi,Kovali,Kováči

Suebi (Suevi), Suobeni            Slevi,Sol-veni,Sloveni(Slováci)

 

Tu vidíme, že v Germánii, ktorou nazývali Rimania územie na východ od Rýna a na sever od Dunaja je naša slovenská domovina Slovenikam – Slovensko, a to minimálne 5 000 rokov. Tu si  Sloveni (dnešní Slováci) dorábali chlieb na poli,ako vyspelí roľníci, ktorí naučili obrábať pôdu aj Maďarov, ktorí sa tu usadili  pred 1000 rokmi. V slovenských horách boli početné bane na zlato, striebro a meď už dávno v dobe bronzovej. Týchto zistení Dr. Cyrila  A. Hromníka a doc. Vladimíra Feráka sa už chytá aj slovenská inteligencia a Matica slovenská a myslím si, že sa dožijeme doby, keď sa naše deti prestanú učiť nezmysly typu –  pôvod Slovanov (Slovenov), ako sa vynorili z Pripiaťských močiarov a bez boja obsadili polovicu európskeho kontinentu… Slovensko je územie, na ktorom odkrývame nálezy starých kultúr, pomenovaných ako Kultúra s lineárnou keramikou, Bukovohorská, Lengyelská, Bádenská, Otomanská, Maďarovská, Želiezovská, Púchovská … ,toto sú však len archeologické názvy podľa miesta náleziska. Nachádzame tu hrobky germánskych hodnostárov (naposledy v Poprade) atď., len sa vyhýbame menu slovenský, lebo veď Sloveni(Slováci) neboli tu, ale niekde v terajšom Bielorusku v močiaroch. Ktovie dokedy sa udrží táto oficiálna téza a dokedy ju budeme my Sloveni – Slováci so stiahnutými plecami prijímať. No toto je hlavne otázka pre naše oficiálne, vedecké kruhy, ktoré by sa mali v prvom rade snažiť ukázať ľuďom vedeckú pravdu a fakty a nie sa pridržiavať toho, čo o nás vymysleli niekde v Prahe, v Budapešti, alebo inde, so zjavným úmyslom vymazať pôvod slovenského národa. Uvidíme, ako sa to všetko vyvinie, ale DNA a jazyková evidencia sú dva fakty, ktoré sa nedajú vymazať. Slovenský národ  má veľmi silné a hlboké korene, spomedzi stredoeurópanov najhlbšie.

Prvým štátnym útvarom Slovenov (Slovákov) bola Samova ríša v roku 623 – 658, Nitrianske kniežatstvo (tiež Nitriansko, Nitrava) bolo slovenské kniežatstvo rozprestierajúce sa na území dnešného Slovenska. Sídelným mestom kniežaťa bola Nitra. Vzniklo asi koncom VIII.storočia (možno skôr, najneskôr však okolo roku 800). Za vlády Pribinu začiatkom 9. storočia to bol útvar politicky nezávislý od Franskej ríše. Po pripojení k Moravskému kniežatstvu okolo roku 833 sa stalo údelným kniežatstvom Veľkej Moravy. Štátny útvar známy ako „Veľká“ Morava (správne Marava)vznikol, keď moravské knieža Mojmír I.roku dobyl Nitrianske kniežatstvo. Panovníkmi krajiny boli: Mojmír I. (833-846), Rastislav (846-870), Slavomír (871), Svätopluk (871-894), Mojmír II.(894-?) .

Vláda Rastislava znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky Východofranskej ríše. Franské pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá (Devín, Mikulčice). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku 800, povolal Rastislav okolo roku 863 do Veľkej Moravy  byzantských učencov, solúňskych bratov Konštantína a Metoda. Konštantín vytvoril pre potreby slovenského jazyka písmo hlaholiku, obaja sa stali zakladateľmi slovenskej literatúry. Ich žiaci vyhnaní z Veľkej Moravy v roku 885vykonávali misie po slovanských územiach Európy a vytvorili aj písmo cyriliku.

Za Svätopluka, ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom Východofranskej ríše, boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov – jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku – krajinu oslabili. Útoky kočovných Starých Maďarov potom po troch bitkách pri Bratislave zničili ústrednú moc Veľkej Moravy (zdroj:Wikipédia)

 

  Štátne útvary:

Samova ríša v rokoch 623 až 658,

Nitrianske kniežatstvo od konca VIII.storočia do roku 833,

Veľká Morava (správne Marava) v roku 833 až 907,

od roku 1000 Uhorské kráľovstvo,

po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 Rakúsko-Uhorská monarchia do roku 1918,

v rokoch  1918  až  1939   Prvá   Československá   republika,

1939-1945 Slovenský štát,

1945-1992 Československo (1948 – 1989 ČSSR).

Od 1.1.1993 Slovenská republika, od 1.5.2004 je členom Európskej únie.  Slovensko je súčasťou  Shengenského priestoru  od 21.12.2007  a  od 1.1.2009  prijalo  spoločnú  európsku  menu.