Hronsky-Benadik_uvod

Hronský Beňadik

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku je postavený nad obcou, ako pevnosť, ktorá pozostáva z viacerých budov. Dominuje mu gotický kostol impozantných rozmerov a nevídanej krásy. Je to najkrajšia gotická stavba na strednom Slovensku s reprezentatívnym neskorogotickým portálom, ktorý patrí k vrcholom neskorej gotiky na Slovensku. Poloha kláštora bola vybraná veľmi dôsledne. Kláštor stráži Slovenskú bránu na stredovekej ceste Via Magna v údolí rieky Hron. Cesta viedla z Nitry do Zvolena a k stredoslovenským banským lokalitám. Lokalita bola obývaná už v období Veľkomoravskej ríše. Kláštor dal postaviť kráľ Gejza v roku 1075. Podľa legendy kráľ veľmi rád poľoval v okolitých lesoch, keď raz sa stretol s človekom, ktorého meno bolo Šalamún. Stretnutím bol Gejza taký očarený, že dal na mieste postaviť benediktínsky kláštor, ktorý obdaroval veľkým bohatstvom… Ktovie, pravdou však je, že kráľ Gejza bol osobne pri posvätení kláštora v roku 1075. Tento dátum potvrdzuje zakladajúca listina – súpis majetkových práv už existujúceho kláštora, datovaná na tento rok. Pravdou je to, že Šalamún bol Gejzovym odporcom a konkurentom v boji o uhorský trón. Tak sa stalo, že istý čas malo Uhorsko kráľov dvoch , ako Gejzu, tak aj Šalamúna, ktorí proti sebe takmer neustále bojovali.

Kláštor bol od začiatku symbolom veľkej moci a bohatstva. Patrili mu rozsiahle majetky, okrem samotnej Tekovskej stolice aj v stoliciach Nitrianskej, Ostrihomskej,Novohradskej a ďalších. K privilégiám patrilo napr. právo na vyberanie tzv. soľného mýta v Sedmohradsku a mýta z plavenia dreva na Hrone. Bol symbolom nie len obrovskej moci a bohatstva, ale aj vzdelanosti, písomníctva a dôveryhodnou ustanovizňou, ktorá vydávala písomnosti. Významné pamiatky výtvarného umenia, liturgie, hudby a teologických prác mali svoj pôvod práve za múrmi benediktínskeho kláštora . Pochádza odtiaľto Nitriansky kódex, latinský evanjeliár, najstarší text napísaný v latinčine na území Slovenska. Dôležitosť kláštora potvrdzuje aj listina z roku 1209 vydaná pápežom Inocentom III. Kláštor bol úradným miestom, kde mohli obyvatelia Uhorska dávať overovať listiny, zakladať cennosti do depozitu, riešiť súdne spory. Okrem toho mnísi v kláštore vydávali aj knihy. Túto úlohu plnil kláštor až do konca stredoveku, za ktorý sa považuje na našom území Bitka pri Moháči v roku 1526. V nasledujúcich desaťročiach musel kláštor čeliť početným tureckým nájazdom a z toho dôvodu bol postupne prestavaný na pevnosť, so strategickým postavením, keď chránil jednu z dvoch hlavných prístupových ciest k stredoslovenským banským mestám Banská Štiavnica, Kremnica a Banská Bystrica. V roku 1599 mestečko pod kláštorom spustošili a vypálili Turci. Tak isto to bol požiar, ktorý poškodil časť kláštora v roku 1881. Kláštor bol následne osem rokov opravovaný. V roku 1950 sa kláštor stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska. V 1970 bolo opátstvo vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
O vzhľade pôvodného kláštorného komplexu sa toho veľa nezachovalo. Isté je to, že základy románskeho kláštora sú pod dlažbou súčasného gotického chrámu. Bol to trojloďový románsky kostol. Mal dĺžku 30 m, šírku 14,5 m. Baziliku podporovali dva rady po päť hranolových pilierov. Časom kostol chátral a hrozilo spadnutie drevených pilierov. Preto sa benediktíni rozhodli zbúrať starý kostol a na jeho základoch postaviť nový. Bolo to za panovníka Ľudovíta I. v polovici 14. storočia (1346). S jeho podporou sa začala stavba nového kláštorného kostola, gotického trojloďového chrámu (s rovnakou výškou lodí ako bol románsky) a aj východného krídla kláštora. Stavba sa architektonicky podobá na kaplnku sv. Jána Evanjelistu v Bratislave (1360-1380), na Zvolenský zámok (1370-1382), aj na Levočský kostol sv. Jakuba (1309-1380). Charakteristické sú kamenné zväzkové piliere v kostole s bohato dekorovanými hlavicami. Asi najkrajšou časťou je vstupný neskorogotický portál, ktorý pochádza z obdobia roku 1400. Postupne do roku 1420 začali prerábať románsku časť kláštora v slohu gotickom. Z roku 1423 pochádzajú fresky na stenách v ľavej lodi kostola. V roku 1483 bol kostol posvätený. Pri tejto príležitosti opátstvo dostalo od kráľa Mateja I. cenný dar: relikvie Kristovej Krvi ,kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej Krvi. Je to časť šatky sv. Veroniky, ktorou utrela Ježišovi tvár na jeho krížovej ceste. Pravdepodobne kráľ Matej I. dostal túto relikviu od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Pre relikviu postavili kaplnku, ktorú posvätil nitriansky biskup Gregor 26. marca roku 1489. Kaplnka dostala aj nový oltár, ktorý je v súčasnosti v Ostrihome.
Opátske krídlo, ktoré pristavili v roku 1508, malo už renesančný štýl. V čase tureckej hrozby sa kláštor stáva postupne pevnosťou a vybudovali obranný systém. V roku 1530 postavili vstupnú bránu a v roku1552 južné krídlo so strelnicami a dvoma delovými baštami. V roku 1564 kláštor prešiel pod vlastníctvo Ostrihomskej kapituly. Organ, ktorý je z roku 1714 je jedným z najvzácnejších nástrojov na Slovensku. Na miesto južného krídla, ktoré sa zrútilo postavili v 1752 mohutnú sýpku.
V interiéri kostola, na ľavej stene sa zachovala freska s legendou o sv. Jurajovi a sochy sv. Benedikta , Scholastiky, Madony a korpus Krista na Kríži.
Kostol si môžete pozrieť v sprievode miestnej sprievodkyne. V priestoroch kláštora sa nachádza aj výstava umeleckých predmetov, ktoré priniesli slovenskí katolícki misionári zo svojich misií v celom svete.