Oravský hrad

Tento honosný a mohutný hradný komplex zložený z Horného, Stredného a Dolného hradu budovali a prestavovali od 13.st. až do prvej polovice 20.storočia. Je jedinečným dôkazom skoro všetkých architektonických slohov od románskeho slohu, cez gotiku, renesanciu, baroko až po romantizmus. História hradu je spojená s dejinne dôležitými osobnosťami, ako bol panovník Matej Korvín, Ján z Dubovca a predovšetkým najvýznamnejší člen oravsko-bytčianskej vetvy rodu Thurzovcov – palatín Juraj Thurzo.

Oravský hrad je skvostom celého Slovenska, nielen oravského regiónu. Cez expozície otvára návštevníkom možnosť poznania regionálnej histórie, prírodných krás a výnimočnosť duchovnej a materiálnej kultúry.

Jeho bránami ročne prejde státisíce návštevníkov, ktorí sú uchvátení z architektúry a histórie hradu a odchádzajú obohatení o nové zážitky. V poslednom období je hrad vďaka prezentácii veľkým lákadlom pre návštevníkov a patrí medzi top špičku najnavštevovanejších hradov na Slovensku.

História Oravského hradu

Orava, drsný ale krásny kraj, bohatý na prírodné krásy, kultúrne a historické pamiatky, malebné údolia a dediny. Ako oriešok skrýva v sebe nádheru kamenného jadra – Oravského hradu, ktorého dejiny sú späté nielen s predstaviteľmi bohatých magnátskych rodín, ktorí hrad spravovali, alebo vlastnili, ale tiež s prostými ľuďmi, vytvárajúcimi mozaiku histórie svojou ťažkou prácou, spôsobom života a každodennými starosťami či radosťami. Oravský hrad predstavoval v minulosti centrum správy, bol a stále je súčasťou kraja, v ktorom sa nachádza a je teda prirodzené, že od počiatku nesie i jeho pomenovanie.

Hradná vyvýšenina, na ktorej v neskoršom období vybudovali kamenný hrad, bola osídlená už začiatkom prvého tisícročia pred naším letopočtom, koncom doby bronzovej, keď sa v priestore Oravského Podzámku, na západnom úpätí hradného kopca, usadil ľud lužickej kultúry. K osídleniu hradnej vyvýšeniny došlo zo strategických dôvodov: bola výhodným strážnym miestom. Údolie sa stalo dôležitým priechodom a významnou križovatkou obchodných ciest, smerujúcich z Považia do Poľska. Súvislé osídlenie hradného kopca pokračovalo aj v dobe halštatskej (6. – 5. stor. pred n. l.), keď v priestore dnešného hradu existovalo hradisko, opevnené hrubým zemným valom so vstupnou bránou od západu, teda približne v mieste, kde sa nachádza súčasný vstup do hradu. Neskoršie archeologické nálezy z Hlavného nádvoria sú dokladom osídlenia aj z rímskeho obdobia a dokumentujú nadradenosť výšinného sídliska voči osade na jej úpätí.

Najstaršie dejiny Oravského hradu sú spojené s osídľovaním kraja, obchodnými cestami a politikou vtedajšieho vládnuceho rodu Arpádovcov. V 13. storočí územie Oravy, ktorá bola kráľovským majetkom (praedium regale), patrilo, ako Oravský dištrikt, spolu s Liptovom a Turcom do Zvolenského komitátu, spravovaného županom. Ochrana severných častí kráľovstva bola pravdepodobne hlavným dôvodom na vybudovanie kamennej pevnosti, hradu, ktorý neskôr zohrával významnú úlohu v dejinách oravského regiónu. Oravský hrad bol súčasťou a jedným z oporných bodov severného obranného opevnenia, ktoré dal vybudovať panovník Belo IV. na stráženie pohraničných oblastí. Už v období stavby Starhradu na Liptove môžeme predpokladať aj počiatky výstavby Oravského hradu, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska.

Prvá písomná zmienka o existencii Oravského hradu pochádza z roku 1267, keď vnuci zvolenského župana Detrika získali od uhorského panovníka Bela IV. výmenou za Oravu s hradom kráľovské majetky Varín, Žilinu, Tepličku a niekoľko osád v Turci a Liptove. V listine sa uvádza pojem „possessio Arwa…cum castro“ a je pravdepodobné, že v tomto období nešlo iba o hrad a jeho bezprostredné okolie, ale pod uvedeným názvom môžeme chápať celé územie Oravy. Oravský hrad predstavoval už hradné panstvo, ktoré sa mohlo svojou hodnotou pri výmene majetkov vyrovnať varínskemu panstvu. Záujem kráľa o získanie hradu vyvolala jeho strategická poloha. Okrem funkcie ochrany pohraničného územia plnil i funkciu strážnej pevnosti, ktorej posádka chránila obchodné cesty prechádzajúce územím Oravy a na určité obdobie sa stal aj centrom miestnej správy.

Podujatia

Atraktívnosť Oravského hradu ako celku vhodne dopĺňajú a zvyšujú nielen klasické ale aj špecializované prehliadky, ktoré predstavujú oravský región ako súčasť európskej a svetovej kultúry.

Popri bežnej celoročnej prehliadke samotných expozícií sa návštevníci môžu zúčastniť a aktívne zapojiť do rôznych atraktívnych sprievodných podujatí. Už tradičným lákadlom pre turistov sa stali Turzovské slávnosti pri otvorení letnej sezóny, ktoré sú prezentáciou regionálnej histórie, tradičného ľudového remesla a kultúry, spestrené o každoročný návrat palatína Juraja Turzu na svoje majetky.

Podujatia, ktoré sa realizujú na Oravskom hrade, sa uskutočňujú nielen pre dospelých a mládež ale i detského návštevníka. Akcie pre deti: Rozprávkový hrad, Rozprávkový svet a Tajomný hrad, patriace k najnavštevovanejším, sa nenesú len v duchu rozprávok a zábavy, ale prístupnou a pre deti zaujímavou formou sa postupne a nenásilne oboznamujú i s dejinami samotného hradu a oravského regiónu.

Umelecky založený návštevník si môže vychutnať herecké a divadelné umenie počas dlhoročne organizovaného festivalu Oravský divadelný Podzámok, kde sa stretávajú profesionálne a najlepšie domáce a zahraničné amatérske divadlá.

Zaujímavosť a atraktivitu priestorov Oravského hradu objavujú návštevníci počas nočných prehliadok, keď blikajúce svetlá sviečok podfarbujú atmosféru a adrenalín zvyšujú jeho temné zákutia s množstvom prekvapení. K veľmi obľúbeným podujatiam patrí „Drakulovská nočná prehliadka“, inšpirovaná spomienkou na prvý nemý film „Upír Nosferatu (Symfónia hrôzy)“, v ktorom režisér Fridrich Wilhelm Murnau zvýraznil desivosť a tajuplnosť priestorov hradu. Múzeum ju organizuje na konci letných prázdnin, keď Oravský hrad opätovne navštívi gróf Orlock a všetci jeho priaznivci a návštevníci sa príjemne boja a vychutnávajú si atmosféru strašidelného hradu.

Zimné obdobie dotvára príchod Mikuláša na hrad, mikulášske trhy a slávnostná vianočná výzdoba interiérov. Vianočné sviatky oživujú folklórne kolektívy s koledami a vinšami, ktoré sú pútavým vyvrcholením podujatí na Oravskom hrade.

Etnografická expozícia Ľudová kultúra na Orave

Takmer po 40-tich rokoch, dňa 13.7.2007, bola v priestoroch Dubovského paláca na Oravskom hrade slávnostne otvorená prvá časť obnovenej etnografickej expozície – Ľudová kultúra na Orave. Pôvodnú expozíciu z roku 1968, pripravenú promovanou etnografkou Zdenkou Čaplovičovou (Je autorkou aj interiérovej expozície Múzea oravskej dediny v Zuberci Brestovej.) vystriedali od roku 1989 dve dlhodobé výstavy – Rok na dedine (výročné zvyky a obyčaje na Orave) a Ľudový odev na Orave.

Prírodovedná expozícia prírodné hodnoty Oravy

V roku založenia múzea na Oravskom hrade (1868) patrili prírodovedné zbierky k prvým exponátom a reprezentovali ich najmä preparáty živočíchov zhotovené na tento účel.Prírodovedná expozícia je umiestnená v priestoroch Dubovského paláca na dvoch poschodiach prepojených schodiskom a chodbami. Je zameraná na prezentáciu charakteristických prvkov a osobitostí prírodného prostredia Oravy prostredníctvom zbierkových predmetov, obrazovej dokumentácie a textov, vrátane cudzojazyčných.

Architektonický vývin horného hradu

Najvyššie umiestnená časť Oravského hradu, impozantný Horný hrad, je situovaný na strmom skalnom brale. Je to najmenej prístupná časť celého hradného areálu, vynikajúco chránená prírodnými dispozíciami. Patrí k najstarším častiam hradu, pričom jej stavebné počiatky zasahujú do 13. storočia. Súčasná podoba je najmä výsledkom stavebných aktivít Františka Turza, ktorý Horný hrad v 16. storočí stavebne upravil.

Kaplnka sv. Michala, klenot Oravského hradu

V komplexe Dolného hradu sa nachádza jediný sakrálny hradný objekt – Kaplnka sv. Michala. Patrí medzi najkrajšie priestory Oravského hradu, pričom architektonickú podobu jej dali dva časovo na seba nadväzujúce umelecké slohy – renesančný a barokový. Napriek tomu, že hrad je v prvom rade obranná pevnosť, ktorej potrebám je poplatná architektonická krása, má objekt kaplnky svoje nesporné estetické čaro.