Jeden z mála voľne prístupných štítov vo Vysokých Tatrách je akýmsi klinom, výbežkom poľských Tatier do slovenských a pre susedov Poliakov aj najvyšším vrchom ich krajiny. Výstup z poľskej strany od Morského oka, je ale taký fyzicky a technicky náročný, že aj väčšina Poliakov lezúcich na Rysy používa radšej schodnejšiu slovenskú trasu. Ako je všeobecne známe Rysy majú dva vrcholy tesne vedľa seba, ten o 4 metre nižší tvorí hranicu, susedný vyšší vrchol je na slovenskej strane. Zostáva ešte dodať, že Rysy sú súčasťou hlavného hrebeňa pohoria, ktorý rozdeľuje Tatry na užšiu a nižšiu severnú časť a vypuklú a vyššiu južnú stranu.

Výstup na Rysy začína väčšina turistov od Štrbského Plesa, alebo od zastávky električky a parkoviska pod Popradským plesom. Tu sme začali aj my a hneď ráno bolo jasné, že pred slnkom sa neschováme po celý deň. Bolo 20. augusta a leto doslova zúrilo. Slnko hrialo už od rána a na oblohe sa za celý deň neukázal ani jeden oblak, ktorý by ho schoval. Takže ,,Hor sa na Rysy”.

Po necelej hodinke chôdze po asfaltke vedúcej k Popradskému plesu sme už sedeli pri chate, dívali sa na prekrásne rozľahlé pleso a dopĺňali tekutiny. Hoci bol pondelok, ľudí tu bolo požehnane a pravdepodobne viacerí včetne nás nečakali takýto nával. Rysy sa zmenili doslova na pútnické miesto a dovolím si povedať, že len medzi Popradským plesom a Chatou pod Rysmi bolo v jednom momente aspoň 200 ľudí. V tomto počasí sú tie Tatry naozaj akési malé a človeku sa na chvíľu zacnie za samotou, ktorú zažíva v Nízkych Tatrách (mimo Ďumbiera a Chopku samozrejme). Chodník vedie chvíľu cez smrekový les, kde tu sa zjaví limba a po štvrťhodine už vedie cez kosodrevinu. Po ďalších 20 minútach sme už na rázcestí v Mengusovskej doline. Modrá značka vedie vľavo, ku najväčšiemu a najhlbšiemu slovenskému plesu, Veľkému Hincovmu plesu (rozloha 20,08 ha, hĺbka 53 m, nadmorská výška 1945 m). Vpravo vedie naša červená trasa na Rysy. Chodník sa kľukatí serpentínami a prekonáva kamenný val, za ktorým sú neveľké Žabie plesá. Prejdeme sprava popri Veľkom Žabom plese, rovno pred nami vidíme hlavný hrebeň, Žabiu vežu a napravo samotné Rysy. Vpredu pred Rysmi a Žabou vežou stojí Žabí kôň. Tu už začína zábava, aspoň v tomto krásnom a suchom počasí a do Dolinky pod Váhou sa dostaneme cez úsek zabezpečený reťazami. Po dva a pol hodinách od rázcestia s modrou sa dostávame do slobodného kráľovstva na novučičkú Chatu pod Rysmi a kto si musí odskočiť, bude mať o zážitok viac – na WC s výhľadom na Tatry, pre mnohých teenegerov to bola hlavná atrakcia celého výstupu… Pri pohľade na vynovenú chatu ma trochu zaskočil jej plechový vzhľad, ale skonštatovali sme, že je to účelné a teda aj pekné. Z pôvodnej chaty ostali také isté červené okenice, aké boli pred tým na kamennej chate.

Pred chatou sa to už melie, množstvo turistov sa premiestňuje od chaty a k chate zhora aj zdola. Povyše chaty sú ešte zbytky starého zaprášeného snehu a dvaja, asi 10 roční chlapci to využívajú na guľovačku v tomto tropickom dni. Teplota v tieni, tu v nadmorskej výške 2250 metrov dosahuje 20 stupňov a ako je horúco na ostrom slnku, sa ani neodvážim tipovať. Výhľad do doliny je celý výstup nádherný, najprv na Žabie plesá, neskôr sa môžeme pokochať pohľadom na zubatý hrebeň Bášt s ústredným Satanom (2421m). Samotná chata na Rysoch je vnútri veľmi útulná, k čomu určite prispeli krásne zelené kachle, na ktoré sa poskladali návštevníci chaty – turisti. Naozaj veľmi pekné…Od chaty je to už na sedlo Váha len asi 15 minút chôdze a tu sa začínajú tie úžasné výhľady. Väčšinu pohoria máme ako na dlani: vpravo Ťažký štít, za ním Vysoká, Gánky a za nimi sa vypína Gerlachovský štít, v celej svojej mohutnosti. V diaľke na východe zas dominujú Ľadový, Lomnický a Pyšný štít. Na Váhe sa vydáme vľavo, na samotný vrchol Rysov. Chodník sa kľukatí cez skaly a postupne je čím ďalej strmší. Samotný dvojvrchol Rysov je nie vidieť, lebo je zakrytý bližším predvrcholom a cesta z Váhy hore na Rysy trvá v ideálnych podmienkach 30 minút. Asi 20 metrov od vrcholu sa nám otvorí výhľad nie len na celé poľské Tatry, ale hlavne dolu do hlbočiny na dve susediace plesá Čierny Stav pod Rysmi a na Morské Oko, ktoré je o 1100 výškových metrov nižšie. Vyšli sme na Rysy…Vrchol Rysov bol pre asi 40 ľudí, ktorí sa tam naraz ocitli, naozaj pritesný a na vrcholový kváder sa dostať bol už skutočný problém, ale ten výhľad zhora nemá chybu…niečo pravdy na tom bude, že z Rysov sú najkrajšie výhľady v celých Tatrách, takže nezabudnite fotoaparáty a hor sa na Rysy.

Cestou dole to už nie je taká sranda, niektorým ľuďom robilo trochu problém zliezť z kamenného kužeľa, ale nikto sa nikam neponáhľa a každý si ide svojim tempom. Z Váhy je to už podstatne ľahší terén a so zdržaním treba opäť počítať na reťaziach pri zostupe do Kotliny pod Žabím koňom. Cesta naspäť je možná len tou istou trasou, takže ju viac opisovať nemá zmysel. Večer po ôsmej naskakujeme na električku a sme radi, že sa túra vydarila a príjemne unavení sa usádzame na pohodlných sedačkách…

Rozpis trasy:

Zastávka električky (PP) – Chata Popradské pleso                               50min,                     4,2km,        prevýšenie + 250m

Chata Poprad. pleso – Rázcestie (Y) nad Žabím potokom                   35min,                    1,2km,         prevýšenie + 125m

Y nad Žabím potokom – Chata pod Rysmi                                              2 hod 05min,         3,1km,        prevýšenie + 630m

Chata pod Rysmi – sedlo Váha                                                                   15min,                    0,3km,         prevýšenie + 90m

Sedlo Váha – Rysy( 2499m n.m.)                                                                 30min,                   0,6km,         prevýšenie + 160m

Rysy – sedlo Váha                                                                                           20min,                   0,6km,        prevýšenie – 160m

Sedlo Váha – Chata pod Rysmi                                                                    10min,                   0,3km,         prevýšenie – 90m

Chata pod Rysmi – Y nad Žabím potokom                                                1 hod 35min,       3,1km,         prevýšenie – 630m

Y nad Žabím potokom – Chata Poprad. pleso                                          30min,                  1,2km,         prevýšenie – 125m

Chata Popradské pleso – zastávka električky (PP)                                  40min,                  4,2km,         prevýšenie – 250m

————————————————————————————————————————————————————————

Celkom:                                                        7,5 hod (bez prestávok)      dĺžka trasy 18,8km        prevýšenie + 1255m – 1255m[/fusion_text]

Zväčšiť mapu

 

Ostatne vylety

Výstup na Prašivú – Veľkú Chochuľu

Prašivá je najzápadnejšou časťou hlavného nízkotatranského hrebeňa a samostatnou časťou podcelku Ďumbierske Tatry. Najvyšším vrchom masívu je Veľká Chochuľa s nadmorskou výškou 1753m n.m. Hrebeň Prašivej je hladký, takmer… čítaj ďalej

Západné Tatry-Roháče-Roháčske plesá


Roháče sú turisticky najpríťažlivejšou časťou Západných Tatier – druhého najvyššieho pohoria Slovenska. Ich názov vychádza z tvaru dvoch typických končiarov Ostrého Roháča (2087m.n.m.) a Plačlivého (2124m.n.m.), ktoré tvoria spolu…
čítaj ďalej

Cez Priečne sedlo z Malej do Veľkej Studenej doliny

Z Malej do Veľkej Studenej doliny cez Priečne sedloDvojica dolín Malá a Veľká Studená dolina patria k najnavštevovanejším dolinám celých Vysokých Tatier. Mnohí ich považujú za najkrajšie doliny v celom pohorí. Túra je celodenná, náročná a uspokojí aj…
čítaj ďalej

Z Kysliniek na Poľanu

Okružná túra vedúca zo stredu vulkánu cez sedlo Priehybina na najvyšší vrchol po hrebeni až do sedla Jasenová a odtiaľ dole do Kysliniek. Prekonáme miernym… čítaj ďalej

Výstup na Rysy

Jeden z mála voľne prístupných štítov vo Vysokých Tatrách je akýmsi klinom, výbežkom poľských Tatier do slovenských a pre susedov Poliakov aj najvyšším vrchom ich krajiny. Výstup z poľskej strany…čítaj ďalej

Výstup na Gerlachovský štít

Náš najvyšší štít je vyhľadávaným vrcholom v celoeurópskom meradle. Je najvyšším vrchom nielen slovenských a poľských veľhôr Tatry, ale aj celého 1200 kilometrového karpatského oblúka. To, že je najvyšší, je známe len od … čítaj ďalej