Gerlachovsky-stit_uvod

Výstup na Gerlachovský štít – horský klub Vetusta

Výstup na Gerlachovský štít 2654,4m.n.m

Náš najvyšší štít je vyhľadávaným vrcholom v celoeurópskom meradle. Je najvyšším vrchom nielen slovenských a poľských veľhôr Tatry, ale aj celého 1200 kilometrového karpatského oblúka. To, že je najvyšší, je známe len od 19. storočia, keď sa podarilo určiť jeho výšku Ľudovítovi Greinerovi ( r.1838). Nachádza sa zhruba v strede Tatier, v rázsoche Zadného Gerlachu, južne od hlavného hrebeňa, medzi dolinami Velická a Batizovská. Typický je svojim zubatým hrebeňom, zvažujúcim sa v smere severo-južnom . Zakončený je Gerlachovským kotlom, podľa ktorého je možné Gerlach presne identifikovať pri pohľade aj zo vzdialeného podhoria.

Do 70-tych rokov viedla na Gerlach zelená turistická značka a bol voľne prístupný. V súčasnosti je možné naň ísť len v sprievode horského vodcu, ktorý absolvoval skúšky a má oprávnenie na sprevádzanie po neznačených trasách, či už na Gerlachovský, Lomnický, Ľadový štít, Vysokú…

V lete v júli 2011 navštívili Vysoké Tatry členovia španielskeho horského klubu Vetusta Grupo Montañero Oviedo. Klub Vetusta je jedným z 22 horských klubov v Oviede a počtom členov 400 je aj najväčším klubom v celom meste, ktoré je porovnateľné s našimi Košicami, má 224 tisíc obyvateľov. Oviedo je hlavným mestom kniežatstva Astúria ,ktoré sa rozprestiera na pobreží Kantábrie. Pýtal som sa prezidenta klubu Bernarda, čo znamená slovo Vetusta. Dozvedel som sa , že je to vlastne názov Ovieda v diele Vladár, ktoré mu dal autor románu spisovateľ Leopoldo Alas Clarín. Najvyšším vrchom pohoria Picos de Europa a Kantaberského pohoria je Torre de Cerredo (2648m.n.m.) a najsymbolickejší a najznámejší vďaka svojim kolmým stenám je Picu Urriellu, alebo Naranjo de Bulnes. Tento vrch je súčasťou znaku klubu. Celá Astúria je hornatá, podobná Slovensku a to aj počasím, ktoré je oproti zbytku krajiny oveľa chladnejšie a vlhkejšie, typické svojimi hmlami.

Slovenské Tatry navštívili štyridsiati členovia klubu, ktorí boli ubytovaní v Hoteli Slovan v Tatranskej Lomnici. Vekové zloženie bolo od 24 do 81 rokov a musím povedať, že tak namakaných turistov len tak nestretnete. 81-ročný pán vás doslova tlačí pred sebou a musíte ho brzdiť, aby Vám počas túry neušiel. Celá expedícia bola rozdelená na dve 20-členné skupiny, každú mal jeden sprievodca. Jednu skupinu som mal ja, aj s tlmočníčkou Lilianou, tú druhú horský sprievodca zo Slovenského raja Vlado Mucha. Každá skupina mala minimálne dve vysielačky a bezpečne a ladne dennodenne prekonávala tatranské doliny, sedlá a štíty. Aj keď nám počasie vôbec neprialo, veď prvého a druhého júla napadol v Tatrách sneh, Španielov to vôbec nezaskočilo. Ich úsmev na tvárach nezmizol ani raz počas 10 dňového pobytu v Tatrách, aj keď z toho 9 dní pršalo a boli dni, keď pršalo, alebo snežilo s krátkymi prestávkami celý deň. Za to patrí členom klubu Bernardovi, Carlosovi, Luisovi, Chesusovi… moja vďaka a hlboké uznanie. Bežný vek členov bol 60 rokov, no kondične boli zdatnejší ako priemerný 40 ročný Slovák. Takže to celoživotné chodenie po horách asi má dačo do seba. Prvý deň v Tatrách sme prešli cez Svišťovku k Zelenému plesu a na Bielu vodu, ďalšie dni Veľkú a Malú Studenú dolinu, Kriváň, Mlynickú a Furkotskú dolinu…

Vrcholom programu bol výstup na Gerlachovský štít. Čakalo sa na lepšie počasie, sledovali sme všetky predpovede, meteogramy, európske satelity, ale slnečné počasie nie a nie prísť. Nakoniec padla voľba na 4. júla. Predpoveď vyzerala super, na Sliezskom dome sme vybavili vodcov a čakali sme na deň D.

Na Gerlach sa rozhodli ísť štrnásti Španieli, medzi nimi aj tí skôr narodení. Piati vodcovia čakali ráno o 5:00 na Sliezskom dome, o 6:00 vyrážala posledná skupina. Počasie vyzeralo sľubne, aspoň ráno – svietilo aj slnko. Všetci išli klasickou cestou ponad vodopády cez Velický žľab a Kvetnicovú vežu, bolo 8:20 keď bola Bernardova skupina pod jej vrcholom. Bernardo zaznamenával celú trasu cez GPS do počítača.Trasa je na viacerých miestach zabezpečená skobami a schodíkmi, všetci vyfasovali prilby a sedačky, samozrejmosťou je mať na sebe poriadnu nepremokavú hrubšiu bundu, rukavice a zimnú čiapku. Pôvodne mal byť potrebný aj krém na opaľovanie, aby nikomu neuškodili slnečné lúče, ale ukázalo sa, že zbytočne, lebo Gerlach sa od Velického žľabu zahalil do oblakov, respektíve hmly, ktorá bola ako mlieko a bolo problém do poslednej chvíle uvidieť kovový kríž na samotnom vrchole. O 10:00 dosiahla Bernardova skupina vrchol štítu. Všetko išlo podľa plánu, až na to slnko. Slnko sa proste nekonalo a nekonali sa ani výhľady z najvyššieho bodu Karpát. Hora sa tentokrát rozhodla, že sa neukáže a neukáže ani svoje okolie. Čo už, možno niekedy nabudúce. Po krátkej pauze sa muselo ísť na späť, cesta dolu býva často horšia, ako tá hore. Išlo sa istenou cestou do Batizovského žľabu (12:50) a o 13:30 bola skupina už pri Batizovskom plese. Odtiaľ ešte dva a pol kilometra do cieľa na Sliezskom dome. Zo Sliezskeho domu turistov odviezol mikrobus do Tatranskej Polianky, súkromným autom, alebo autobusom sa sem bez povolenia nedostanete. Cena za vodcu je 240€ pri troch osobách, za mikrobus sa platí zvlášť, 10€ za spiatočnú cestu.