Táto trasa prechádza cez hlavný hrebeň pohoria v smere sever – juh, cez najvyššie položené sedlo Tatier, ktoré je prístupné pre bežných turistov – sedlo Sedielko v nadmorskej výške 2376m. Túra je zdĺhavá a namáhavá. Sama o sebe trvá 10 hodín, nastúpame 1376 výškových metrov a len samotný výstup z Tatranskej Javoriny (1000m n.m.) na Sedielko trvá 6hodín. Čaká nás takmer 11km výstup krásnou Javorovou dolinou. Viesť nás bude potok Javorinka, ktorý pramení pod samotným Sedielkom kúsok nad Žabím Javorovým plesom.

Trasa vedie v smere sever- juh najprv asfaltkou, lesnou cestou, až po rozdvojku s modrou pod Muráňom. My ideme vpravo, cez smrekový les postupne prechádzajúci do kosodreviny. Nejakých 10 minút pôjdeme po neoznačenom chodníku, ale v podstate nemáme kde odbočiť a zablúdiť. Posledná tretina Javorovej doliny je najmalebnejšia, celé údolie sa odkrýva a pokračujeme Zadnou Javorovou dolinou. Dolina sa zatáča vľavo a pred nami stojí hrebeň Javorových veží, o ktorom sme si mylne mysleli v úvode trasy, že je hlavný tatranský hrebeň, ale nie je to tak. Len teraz začína poriadny, dlhý stupák, pomedzi balvany cez kamenné polia. Keď míňame spomínané Žabie Javorové pleso, obidvaja so synom už poriadne fučíme a márne hľadáme koniec stúpania. Až keď to vyzerá beznádejne a začíname si predstavovať, ako tu budeme trčať do nekonečna, stretávame kolegov idúcich opačným smerom, ktorí nám vedno tvrdia, že je to na Sedielko už len 10 minút. Hoci im neveríme, šlapeme ďalej a naozaj po desiatich minútach sa ocitáme na širokom sedle, obsadenom ďalšími odvážnymi turistami…

Paráda, sme hore… Postupne tomu začína veriť aj môj syn, rozhliadame sa dole na druhú stranu a po okolitých končiaroch. Vidíme všetkých obrov, od Rysov, cez Vysokú a Gerlach až po Lomničák vľavo… Počasie je neskutočné, horúce, ako celé leto a neschladili sme sa ani tu, takmer 2400 metrov nad morom. Dochádzajú nám zásoby pitia, zato jedla máme na dva dni! Takže vlečieme tú ťarchu aj dole zo Sedielka, ktoré je z juhu podstatne príkrejšie, užšie, ale aj kratšie. Po krátkom reťazovom úseku a spevnenom chodníku v kamennej suti sme pri Modrom plese, najvyššie položenom plese v Tatrách (2189 m n.m.). Vpravo sledujeme malé skupinky šplhajúce sa na Priečne sedlo a to je iné kafe. Môj syn, keď to vidí, len neveriacky krúti hlavou a vykladá na celé Tatry, že tam ho teda nikto nedostane, ani jeho otec… Takže radšej mením tému a začíname debatovať o tom, koľko chodov nápojov si dáme v Téryho chate (2015m n.m.). Schádzame zľava do doliny ku Piatim Spišským plesám a nech rátame, ako rátame furt ich vidíme len štyri. Sme na Pfinnovej kope a chata ktorá sa zdala, čo by kameňom dohodil je stále ďalej a ďalej…únava už robí svoje, fotím len z povinnosti. Za nami je obrovský Ľadový štít, dominantný štít celého hlavného hrebeňa.

Konečne sme sa dotackali na chatu. Všade je tu kvantum ľudí, okolo plies je to ako na pláži niekde v Chorvátsku. Po nealko pive a minerálke sa preberáme k životu a voláme maminke, že sme živí a už v civilizácii…Po nejakej trištvrte hodine sa púšťame do záverečnej etapy týchto pretekov so sebou samým a dosť sa nám nepáči, že nás kopec ľudí predbieha. Ale ozvalo sa moje pravé koleno a momentálne tu rozkazuje ono. Takže len jemne našlapujem na pravú nohu a snažím sa dostať do rytmu. Miňo to tiež pochopil a iniciatívne prevzal ťažký ruksak. Dokonca mi ponúkol aj svoje nové trekingové palice. Chodník sa kľukatí cez Malý svah popod Žltú stenu.Konečne sme sa dostali na dno Malej Studenej doliny a aj koleno začalo opäť počúvať. Po dvoch hodinách cesty krásnou divočinou Malej Studenej doliny sme pri ďalšej oáze – Zamkovského chate. Tu to ešte vyzerá ako tak, ale keď sa pred nami otvorí údolie, neveríme vlastným očiam. Celé okolie Studenovodských vodopádov mám problém vôbec spoznať. Vodopády sú takmer bez vody a les tu vlastne už ani neexistuje. Momentálne tu vládne lykožrút a lesáci z Tanapu nestíhajú odpratávať vysušené polámané smreky. Prechádzajúc popod Obrovský vodopád a Veľké Studenovodské vodopády sa dostávame na záver Veľkej Studenej doliny a aj našej trasy. Už len kilometer na Hrebienok (1285m n.m.) na pozemnú lanovku a hurá domov. Tentokrát sme dali prednosť civilizácii…

Rozpis trasy:

Tatranská Javorina – Y Pod Muráňom 30 min 2,1 km + 83m

Y Pod Muráňom – sedlo Sedielko 5hod 15 min 8,6 km + 1297m

sedlo Sedielko – Téryho chata 1hod 15 min 1,5 km – 361m

Téryho chata – Zamkovského chata 2 hod 3,1 km – 540 m

Zamkovského chata – Hrebienok 1 hod 2,7 km – 190 m

_____________________________________________________

SPOLU: 10 hod 18km + 1376m – 1091m[/fusion_text]

Ostatne vylety

Výstup na Gerlachovský štít

Náš najvyšší štít je vyhľadávaným vrcholom v celoeurópskom meradle. Je najvyšším vrchom nielen slovenských a poľských veľhôr Tatry, ale aj celého 1200 kilometrového karpatského oblúka. To, že je najvyšší, je známe len od … čítaj ďalej