Zolniansky lahar

Zolniansky lahar vyzerá na prvý pohľad, ako obyčajná, mäkká, lámavá skala, avšak opak je pravdou. Tento vzácny útvar nemá na starom kontinente obdobu a podobné skvosty môžeme vidieť až na druhom konci planéty na ostrove Jáva. Tak prečo si nezvoliť tú lacnejšiu a jednoduchšiu alternatívu a nepozrieť sa práve na ten Zolniansky lahar, ktorý máme priamo pod nosom.

Čo to vlastne lahar je? Podľa odborných článkov sa jedná o znak sopečnej činnosti, často nebezpečnejší, ako samotný lávový prúd. Lahar vzniká po prebudení sa sopky v tomto prípade stratovulkánu Poľana, náhlom roztopení sa ľadu a snehu. Obrovské množstvo vody sa zmieša s bahnom a pieskom a berie a pohlcuje všetko, čo jej stojí v ceste. V prípade Poľany bol takto pochovaný celý les zhruba pred 12,6 miliónmi rokov. Masa následne stuhla, navrstvila sa na ňu pôda a na niektorých miestach ju možno vidieť v skamenelej forme, tak ako je to v prípade Zolnianskeho laharu. Lahar síce nepáli všetko, čo mu stojí v ceste, ale zato má podstatne vyššiu rýchlosť, ako láva a utiecť pred ním je takmer nemožné, keďže dosahuje rýchlosť až desiatky metrov za sekundu. Druhým veľmi nebezpečným prvkom je vzdialenosť od sopky ktorú dosiahne. Zolniansky lahar je vzdialený od krátera Poľany 18km, napríklad pri výbuchu Svätej Heleny v USA v roku 1980 sa prúd bahna dostal až do vzdialenosti 40 km od samotnej sopky.

Nájsť Zolniansky lahar, by nemal byť pre žiadneho turistu problém, je ľahko prístupný z cesty vedúcej na sever zo Zolnej v okrese Zvolen. Po necelom kilometri je odbočka k rómskej osade, vôjdeme teda do osady a mierne vpravo za osadou je nenápadný pahorok- čelo kopca Lipová , to je lahar. Musíte prísť úplne k skale, aby ste ju videli, lebo celé miesto je pokryté hustým lesom a krovinami. Samotný lahar je mäkký kameň žltej, béžovej, kávovej alebo hnedej farby nazývaný tuf. Už v stredoveku sa ťažil na stavbu domov a je z neho postavený aj neďaleký kostol svätého Michala v Zolnej. Tuf je totiž veľmi ľahko možné opracovať do požadovaného tvaru. Lahar pri Zolnej je tvorený niekoľkými tri až päť metrov vysokými terasami, ktoré sa tiahnu juho-východnym až severo-východnym smerom. Na východnej strane je značne orýpaný, množstvo zberateľov a ľudí snažiacich sa všetko speňažiť skalu dovŕtalo pri hľadaní opálov, vytvorených skamenením dreva. Opály majú hnedú, vzácnejšie zelenú farbu. Teraz je lahar chránenou prírodnou pamiatkou s najvyšším piatym stupňom ochrany. Vedcom dáva obraz, ako vyzeral les v týchto miestach pred 12,6 miliónmi rokov. Okrem dnes bežných druhov ako brest a borovica tu rástol hojne tis, ktorý je v súčasnosti chráneným druhom rastúcim najbližšie vo Veľkej Fatre a Kremnických vrchoch.

Lahar nie je označený, tabuľa označujúca toto výnimočné územie zmizla, nikto nevie kam…na Slovensku je to tak…

Mapa:

Zväčšiť mapu