Bystré, Vrátka – vodopád Bystré

Doma sa to už nedalo vydržať. Počasie je už asi štyri týždne stále rovnaké. Teploty okolo 10 stupňov, nízka oblačnosť, hmla, občas na prilepšenie zaprší. A to je asi tak všetko, čo nám nebo v posledných týždňoch sem na stredné Slovensko posiela. Jeden deň sa podobá druhému, ako vajce vajcu.

Vystúpil som vďaka domácim na tej správnej zástavke a výlet sa môže začať. Priamo pri zastávke je smerovník z ktorého sa dozvedám, že vodopád Bystré je odtiaľto po zelenej značke hodinu cesty a tri kilometre vzdialený. Okrem smerových tabúľ je tu riadny posed pre turistov so stolom a lavicou zakrytý strechou, mapa a ďalšia tabuľa tesne pred dokončením, evidentne bude k vodopádu viesť náučný chodník, keďže som cestou narátal deväť takýchto tabúľ, ostáva už na ne len ponaliepať texty, obrázky a značky. Vydal som sa teda po asfaltovej ceste smerom do doliny k Poľane, z ktorej trčal len kúsok, tie najspodnejšie pahorky. Ostatné bolo v hmle, ale aspoň na úvod som sa vedel zorientovať, na ktorú stranu sa mám vybrať. Prešiel som popri dákych troch domoch a postupne som vchádzal do doliny Bystrého potoka, ktorý tiekol od vodopádu. Už som minul aj tabuľu ohraničujúcu CHKO Poľana a postupne som vchádzal do lesa. Les tu je teda poriadny. Smreky, vysoké cez 25 metrov sa striedajú väčšinou s bukmi, ktoré sú podstatne nižšie. Asfaltka pokračuje ďalej aj cez les až po odbočku do malej bočnej dolinky napravo. Odtiaľ je cesta už strmšia, ale stále spevnená a čistá. Okolie cesty je stále divšie, potok hučí pomedzi skaly a les je taký tmavý, že fotoaparát sa snaží fotiť s bleskom. Postupne sa zjavujú obrovské skaliská a cesta je už poriadne strmá. Hmla je všade naokolo a tu v nadmorskej výške tesne pod 1000 metrov ju môžte doslova krájať. Už som vedel, že vodopád je nablízku, divočinu naokolo som začal spoznávať. Skaly, pováľané stromy a potok tečúci asi v 40 stupňovom spáde. Tak už som tu. Predo mnou sa ziavila tabuľa, označujúca chránenú prírodnú pamiatku, za ňou drevené schodíky, v tejto 100%-nej vlhkosti mimoriadne klzké, zábradlie padlo tiež za obeť vlhkosti a hnilobe…Vodopád je, ale nádherný, zakaždým , keď sem prídem, je iný. Tentoraz sa vynára z hmly a prietok vody mal taký stredný, ani veľký , ani malý. Začal som ho fotiť zo všetkých strán a za každým tretím cvaknutím som musel utierať objektív od hmly a vody striekajúcej všade naokolo. Pre tých, ktorí tu ešte neboli, je dôležité spomenúť, že na vrch vodopádu sa dá dostať po oceľových rebríkoch, vedúcich popri vodopáde, ale musíte sa poriadne držať a ak máte závraty, radšej hore ani nelezte…Pre zaujímavosť len zopakujem: Vodopád je vysoký 23 metrov a je to najvyšší vodopád vo vulkanitoch Západných Karpát. Vznikol asi pred 13,5 miliónmi rokov poklesom stuhnutého lávového prúdu. Láva stuhla na tvrdé, odolné andezitové čierne bloky, miestami pripomínajúce tvarom obrovské kvádre. Po nafotení som sa vydal späť tou istou cestou a za 50 minút som späť v civilizácii v Lokalite Bystré Vrátka, odkiaľ ma odviezol autobus dolu do Detvy…

Rozpis trasy:

Bystré,Vrátka (zast.bus, križ. žltej a zelenej) – Vodopád Bystré, čas 1 hod,vzdialenosť  3,2 km, stúpanie +355m

Vodopád Bystré – Bystré,Vrátka(zast.bus, križ. žltej a zelenej), čas 50min, vzdialenosť 3,2km, klesanie  – 355m

Spolu: Bystré,Vrátka – Vodopád Bystré a späť  2 hodiny, vzdialenosť 6,4km, prevýšenie +355m, – 355m

Mapa: